Ibuprofen a niektoré antibiotiká sa cez odpadové vody a rieky dostávajú až do morí. Odtiaľ následne putujú v telách rýb na stôl ľuďom.
Tvrdí to Miroslav Brumovský z brnenskej Masarykovej univerzity, ktorý sa zaoberá meraním týchto látok. Ich množstvo by síce nemalo predstavovať nebezpečenstvo pre ľudí.
„Látka, ktorú sa nám podarilo namerať v najvyšších koncentráciách v Severnom mori, je Iburpfoen,“ vyhlásil pre Českú televíziu Brumovský o látke, ktorá sa používa proti bolesti.
„Hoci aj my, ktorí nemáme more, sa takýmto spôsobom podieľame na znečistení v morských oblastiach. Tieto látky sa dostávajú z ľudského tela do odpadových vôd, potom do odpadových čističiek, kde nie sú úplne degradované. Ďalej putujú do riek, ktorými sú privádzané do mora,“ opísal mladý vedec cestu liečiv.
Ďalšie látky, ktoré Brumovský v Severnom a Stredozemnom mori nemeral – aj keď len vo veľmi nízkej koncentrácii – sú umelé sladidlá alebo pozostatky antibiotík.
„Tie koncentrácie sú také nízke, že nespôsobujú akútnu toxicitu. To znamená, že sa nestane, aby odrazu zomreli všetky organizmy vystavené tejto koncentrácii. Otázne je, aký vplyv to môže mať z pohľadu celoživotnej expozície,“ konštatoval muž, ktorý bol za svoj výskum v Nemecku ocenený ako jeden z talentov zelenej vedy.
Prečo je odolnosť voči antibiotikám problémová? U antibiotík by podľa neho v budúcnosti mohli byť problémom vývoj baktérií, ktoré voči nim budú odolné. „A teraz je veľká otázka, ak tie antibiotiká pri koncentráciách nanogram na liter, môžu spôsobiť vznik rezistencie, alebo nie. To sa ešte nevie,“ podotkol.
Výskumu o množstve škodlivých látok, ktoré sa dostávajú napríklad do rýb, sa Brumovský nateraz nevenuje. Zatiaľ sa sústreďuje na hľadanie konkrétny obsah látok v moriach. Hlavné oblasti analýzy sú Severné a Stredozemné more.
„Mali sme dve plavby v Stredozemnom mori. Jedna trvala týždne, druhá niečo vyše mesiaca a v priebehu celej doby sme odoberali vzorky. Následne sme ich analyzovali,“ popisuje prácu na palube lode talianskej akadémie vied.
Zber vzoriek na súkromnej lodi
„Čo sa týka Severného mora, tam používame inovatívnejší prístup,“ uviedol s tým, že tradičné výskumné plavby sú veľmi drahé.
„Vzorkujeme na princípe, že máme automatické zariadenie na odoberanie vzoriek vody. Sú umiestnené na komerčnú loď. Počas plavby zbiera takéto vzorky,“ Vedec môže pritom an mobilnom telefóne sledovať, kde sa plavidlo nachádza. Keď sa mu lokalita pozdáva, dá zariadeniu príkaz, aby odobralo ďalšiu vzorku.
Budúci rok bude mať Brumovský vďaka oceneniu, ktorého sa dostalo 25 mladým vedcom zo 750 prihlásených, možnosť stráviť tri mesiace na niektorej z nemeckých vedeckých inštitúcií.
(KPa, Aktuality.sk, Foto: Shutterstock)
