“Každý deň potvrdzuje, že naozajstný pán situácie v Sýrii je ruský prezident Vladimir Putin,” uvádza Le Point.
Ak ešte niekto mal pochybnosti, že budúcnosť Sýrie závisí na Moskve, tak boli potlačené v pondelok 20. marca, uvádza sa v článku. Tento deň ruské vojská vstúpila do kurdskej enklávy Afrin a zastavili pohyb tureckej armády a sýrskych povstaleckých skupín v rámci operácie Štít Eufratu. Kurdi zároveň oznámili, že Moskva sa čo najskôr ujme ich vojenskej prípravy v Afrin, Ministerstvo obrany Ruska neponáhľalo, aby to poprelo. Vtedy v pondelok Rusko oznámilo, že si po útoku izraelského letectva na ozbrojený konvoj Hizballáhu neďaleko Palmyra pozvalo veľvyslanca Izraela v Moskve na vysvetlenie tejto situácie, pripomína francúzsky denník.
Le Point uvádza, že status kľúčovej veľmoci na Blízkom východe získalo Rusko cenou ľudských strát: podľa oficiálnych údajov od septembra 2015, kedy Moskva na žiadosť Assada zasiahla do sýrskeho konfliktu, zomrelo 27 vojakov.
Tieto straty vyvolávajú emočné reakcie medzi ruskou verejnosťou, a aby sa predišlo afganskému scenármi, ruský prezident v decembri vyhlásil zníženie vojenskej prítomnosti v Sýrii. “V lepších časoch” boli v ruskej skupine stíhačky poslednej generácie Su-35S, bombardéry Tu-22M3, “supermoderné” systémy vzdušnej obrany S-300 a S-400, korvety, lietadlová loď Admirál Kuznecov a ponorky, uvádza sa v článku. Súčasne s tým, ako Admirál Kuznecov opustil Tartus, hlava Čečenska Ramzan Kadyrov oznámil vypravenie vojakov pre zaistenie bezpečnosti v Aleppe.
“Putin už po niekoľkýkrát vyhlásil zníženie svojej vojenskej prítomnosti,” podotýka geograf Fabrice Balanche, ktorý bol prizvaný do úlohy experta vo Washingtonskom inštitúte pre politiku Blízkeho východu. Podľa neho sa takéto vyhlásenia “opakujú každých 3-6 mesiacov, čo zodpovedá naplánovanej výmene vojakov a techniky”. To potvrdzuje aj ruský expert Anton Lavrov: “Keď nepočítame lietadlovú loď Admirál Kuznecov, stiahnutie pozemných a vzdušných síl neprebehlo”.
Celkovo v Sýrii bojuje asi 5 000 ruských vojakov, to je číslo, ktoré potvrdzujú aj ruské orgány a zostáva stabilným od začiatku konfliktu, uvádza Le Point.
“Väčšina Rusov v Sýrii sa zaoberá logistikou, to znamená, že to nie sú vojaci,” upresňuje ruský politológ orientalista Alexej Malašenko. Podľa Antona Lavrova s ozbrojenými stretmi priamo súvisí iba stovka Rusov: špeciálna jednotka, delostrelci, vojenskí poradcovia.
“Ak budeme veriť ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šоjgu, je hlavným cieľom ruského zásahu do sýrskeho konfliktu boj s terorizmom. Z pohľadu Kremľa je to predovšetkým oslobodenie krajiny od džihádistov, a preto je nutné, aby sa prezident Bašar Asad udržal pri moci … Od začiatku vojenského zásahu však … sa Moskva viac zaoberala bojom s protiasadovskými povstalcami než s IS,” uvádza denník.
Podľa Antona Lavrova Rusko má v Sýrii dve úlohy: “úplné zničenie Islamského štátu, na čo bude potrebná spolupráca so všetkými, ktorí stoja proti džihádistom, a posilnenie súčasného režimu, aby bol zaručený silný centralizovaný štát, s ktorým bude možné rokovať o mierových zmluvách. ”
Le Point zdôrazňuje, že Moskva nepomáha Damasku len tak. “Rusi chcú získať víťazstvo Assadom, aby lepšie mohli kontrolovať sýrske územie,” cituje denník Fabrice Balanchea.
Ako uvádza autor článku, za rok a pol účasti v konflikte Rusko zmenilo prístav Tartus na skutočnú námornú základňu vo Strednom mori a vytvorilo leteckú základňu Hmímím. Okrem toho Moskva pracuje na obnove ponorkovej základne v Jablehu. Podľa Fabrice Balanchea nie sú v stávke iba dve-tri základne, ale aj zosilnenie geopolitickej roly Moskvy. Preto je ruská vojenská prítomnosť v Sýrii nadlho.
(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)
