Čoraz viac výskumov sa zaoberá otázkou, prečo ľudia odmietajú migrantov. Politické bruselské elity veľmi zaujíma, ako by bolo možné zmeniť postoj väčšinovej časti obyvateľstva Európy, ktorá zatiaľ imigrantov odmieta. Českí psychiatri preto urobili ďalší výskum a tento postoj vysvetľujú po odbornej stránke.
Ako “pretvoriť” verejnú mienku, zatiaľ veľmi nenaklonenú prijímaniu migrantov, sa na základe odborného výskumu pokúsili zistiť už skôr nemeckí vedci a dospeli k záveru, že by tomu mohla dopomôcť zvýšená hladina hormónu oxytocínu. “Oxytocín môže zvýšiť prijímanie a integráciu imigrantov v západných kultúrach,” skonštatoval profesor Rene Hurlemann z kliniky psychiatrie a psychoterapie pri fakultnej nemocnici v Bonne, po pokusoch so svojím vedeckým tímom s aplikáciou oxytocínu formou spreju na vzorku 183 nemeckých študentov. Viac si o tom výskume môžete prečítať TU.
Centrum pre štúdium politického islamu (CSPI) na Slovensku nesúhlasí s odmietaním moslimských migrantov na základe rasových predsudkov, čo je podľa neho “hlúposť a zlo”, no poukazuje na štúdiu českých psychiatrov, že väčšina ľudí odmietajúcich neriadenú imigráciu z islamských krajín je proti moslimskej imigrácii nie na základe predsudkov, strachu či nejakej „fóbie,“ ale “na základe logického uvažovania a poctivého zvažovania faktov”.
Vychádza sa z dvoch základných faktov. Prvým je to, že “doktrína islamu je z väčšej časti politická ako náboženská, viac sa zaoberá tým, ako majú moslimovia prinútiť nemoslimov podriadiť sa islamu”. Až 51 percent islamskej doktríny (Korán, Síra – životopis Mohameda a Hadís – zozbierané tradície na základe výrokov a príkladu proroka Mohameda) sa venuje nemoslimom.
A druhým je fakt, že “imigrácia a džihád sú kľúčom k úspechu islamu, nie náboženstvo, ktoré je v islame druhoradé a historicky bolo neúspešné”. Imigrácia, hidžra, je v islame jedným z kľúčových aspektov tohto zápasu. Islamský kalendár začína hidžrou, teda dátumom kedy Mohamed emigroval z Mekky do Mediny. Kým v Mekke hlásal Mohamed náboženský islam a za 13 rokov sa mu podarilo získať asi 150 stúpencov, po emigrácii do Mediny a nastolení džihádu ako politického boja za nadvládu islamu za deväť rokov ovládol celú Arábiu.
Český rozhlas nedávno informoval, že vedecký tím pod vedením Jiřího Horáčka a Ladislava Kesnera z Národného ústavu duševného zdravia skúmal dva extrémne postoje ľudí k utečencom, tzv. “vítačov” a “odmietačov”.
Psychiater Cyril Höschl vysvetľuje, že zisťovali, “čo sa deje v mozgu a ktoré centrá sa zapínajú, ak jeden či druhý vidí moslimského utečenca v núdzi na preplnenom člne v Stredozemnom mori, v utečeneckých táboroch alebo pri srdcervúcich scénach detí v nich”.
Zistilo sa, že nejde o xenofóbiu, pretože “odmietači” z nich nemajú strach. Nie sú totiž aktivované ich emočné centrá, ale čisto rozumové oblasti, takže odmietajú migrantov na základe rozumovej úvahy a názoru. Štúdia tvrdí, že sú to ľudia orientovaní skôr pravicovo a na základe povahy majú zvýšenú svedomitosť a sú viac starostlivejší. “Vítači” sú naproti tomu viac veľkorysí a voľnejší v zásadách.
Ako Höschl dodáva, nejde len o žiadne domnienky, ale o riadny vedecký výskum, pri ktorom “osobnostné rysy ako svedomitosť sa meria zavedenými a validizovanými osobnostnými dotazníkmi vrátane dotazníkov na neuroticizmus, a prípadné aktivovanie emočných centier v mozgu sa skúmalo pomocou magnetickej nukleárnej rezonancie”.
(JRu, hlavnespravy.sk)
