Jedným z dôvodov, prečo je vo Švédsku toľko prisťahovalcov, legálnych aj nezákonných, je, že sociálny systém krajiny je rajom pre cudzincov. Nielen že systém pre nich nie je uzavretý, prisťahovalci dokonca často využívajú výhody oproti domácim sociálnym prípadom. Uvádza sa na stránkach Gatestone Institute.
Na jeseň minulého roka boli zverejnené informácie, že niekoľko švédskych obcí uprednostnilo nezamestnaných prisťahovalcov (ktorí prišli v rámci migračných vĺn) pri prideľovaní bytov pred svojimi niekoľko rokov čakajúcimi občanmi. Niektorí Švédi sa na základe toho konečne rozhýbali a začali kritizovať túto politiku, ale protest nemal žiaden výsledok: švédsky parlament schválil zákon, ktorý prinútil regionálne vlády, aby cudzincov zaradili do zoznamu čakateľov.
To, že švédsky parlament by mohol prijať takýto zákon, je samozrejme dôkazom jeho priorít systému sociálneho zabezpečenia. Takisto je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v uliciach švédskych miest sa nachádzajú bezdomovci, mnohí Švédi, ktorí žijú zo žobrania v uliciach svojich miest a v zime sa chvejú vo vchode do obchodov a kancelárií, v noci zabalení vo vrstvách prikrývok v nádeji, že sa udržia pri živote počas mrazov. Rovnaká hanebná situácia sa dá pozorovať aj vo veľkých mestách Nórska a Dánska.
“Títo Švédi by nemali byť na uliciach”, píše menovaný portál. Škandinávske štáty boli založené na súhre medzi občanmi a ich vládou: ľudia platia mimoriadne vysoké dane a na oplátku ich vláda im zaručí veľkolepú sociálnu ochrannú sieť, ak ochorejú alebo ostanú bez práce. Ale odvtedy, čo sa tieto krajiny rozhodli otvoriť dvere masovému moslimskému prisťahovalectvu, tento systém bol značne narušený.
Áno, občania sú stále nútení platiť za systém sociálneho zabezpečenia – ale tento systém sa už pomaly rozpadáva. Ľudia od najvyšších politikov až po najnižších miestnych byrokratov, zrejme zabudli, pre koho pracujú. Koniec koncov štátny zamestnanec, ktorý dáva občanom niečo, za čo už zaplatili, sa môže ťažko cítiť cnostne, zatiaľ čo prideľujú veci zadarmo pre cudzincov, ktorí neurobili absolútne nič, aby si to zaslúžili. Ten istý vládny úradník sa tak môže cítiť ako milosrdný samaritán.
Systém ešte viac rozbíja to, že milióny škandinávskych občanov to prijímajú bez problémov. Sú masírovaní od narodenia k multikulturalizmu. Mnohí sa vôbec nehlásia k dávkam, ktoré im od štátu prináležia, no tolerujú voľné rozdávanie peňazí z ich daní, do rúk prisťahovalcov.
Avšak, keď alternatívny portál Samnytt informoval, že cirkev v Göteborgu by odmietla bezdomovcov, ktorí patria do tejto cirkvi, aby sa mohli ubytovať členovia náboženstva, ktoré považuje kresťanstvo za ohavnosť, desiatky čitateľov reagovali s pobúrením. “Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami,” napísal jeden. “Nenávisť voči etnickým Švédom nepozná hranice,” napísal ďalší. Tretina naznačila, že kostoly v Göteborgu sa v každom prípade čoskoro premenia na mešity a minarety.
(JRu, hlavnespravy.sk)
