Portál Svpressa venuje turecko-americkým treniciam a problémom vo vzájomných vzťahov, pričom si všíma poslednú návštevu Tillersona v Turecku, Kuvajte, Jordánsku, Egypte a Libanone. Tlač hovorí o “Tillersonovom turné”, čo značne zjednodušuje problémy, v ktorých sa Američania nachádzajú. Na Tillersonovu návštevu by sa skôr hodil pojem “Tillersonove hasenie problémov”. Tillerson navštívil uvedené krajiny, skôr s cieľom ubezpečiť sa o loajálnosti miestnych lídrov, ako z dôvodu riešenia premyslených amerických geopolitických plánov.
Čo sa týka Turecka, turecko-americké vzťahy prechádzajú vážnou krízou, najväčšou od vysadenia tureckých výsadkárov na severnom Cypre v roku 1974. Turecko-americké vzťahy sa na bode mrazu ocitli po tom, ako sa Američania rozhodli podporovať blízkovýchodných Kurdov v Sýrii a Iraku, čo logicky vyústilo do snáh Kurdov vytvoriť vlastný štát.
Kurdský štát je však v akejkoľvek podobe neprijateľný pre Turkov, pre ktorých môže znamenať vznik kurdského štátu začiatok destabilizačného procesu v samotnom Turecku, kde žije početná kurdská menšina. Turci rázne presvedčovali Američanov, aby sa za žiadnych okolností nespájali s Kurdami, čo však Američania neakceptovali. Američania momentálne považujú Kurdov za svoju poslednú zástupnú armádu na Blízkom východe.
Turci vnímajú Američanmi podporovaných Kurdov za súčasť kurdských teroristických zoskupení. Američanmi financované kurdské Oddiely národnej sebaobrany naozaj udržiavajú úzke vzťahy s Robotníckou stranou Kurdistanu, ktorá má v Turecku na svedomí množstvo teroristických útokov. Kurdi v Sýrii a Iraku sú presvedčení momentálne o svojej výnimočnosti a nadšení svojími úspechmi, pričom sa až priveľmi spoliehajú na americkú pomoc. Už ani neskrývajú svoje štátoprávne ambície a začali dokonca tlačiť na miestnych Sunnitov, z ktorými sa však dostávajú čoraz častejšie do konfliktov.
Kurdi sú rozhodnutí s americkou pomocou vytvoriť vlastný štát, súčasťou spojeného Kurdistanu môžu byť územia Iraku, Sýrie i Turecka. Problém však spočíva v tom, že aj s americkou pomocou pôjde o beh na dlhé trate a povedzme si otvorene, Američanov ani tak nezaujíma vznik samostatného Kurdistanu, ako skôr rozširovanie chaosu na Blízkom východe.
V prípade nutnosti nebudú mať Američania žiaden problém hodiť Kurdov cez palubu, rovnako ako v minulosti hodili cez palubu Iračanov, ktorí im poslúžili v boji proti Iránu. Američania nemajú priateľov, len záujmy, po použití svoje nástroje bez problémov dokážu odstrániť. Samozrejme Turci vynaložia všetko úsilie na to, aby zabránili vzniku Kurdistanu a eliminovali nebezpečenstvo rozpadu Turecka.
Práve kvôli svojej dvojtvárnej politike nedokáže teraz Washington naladiť normálny dialóg s Tureckom. Erdogan už vyzval Američanov, aby stiahli svojích inštruktorov a odborníkov z územia pod kontrolou Kurdov v Afrine a Manbidji a naznačil, že toto územie ako člen NATO môžu kontrolovať aj Turci. Američania však odvetili, že na agresiu Turkov budú reagovať aj oni agresívne, na čo Erdogan reagoval podráždene a naznačil, že Američania čoskoro môžu inkasovať tvrdý úder. Turecká tlač už dokonca píše, že USA v Sýrii zapadli do svetového konfliktu a čaká ich množstvo problémov.
Turecký bezpečnostný analytik a vojenský expert Ender Imrek uviedol, kvôli čomu Tillerson navštívil Turecko. V prvom rade sa stretol s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Çavuşoğlu. Podľa Imrekových slov Američania nechápu dobre situáciu a nevedia čo im hrozí. Preto sa správajú tak, ako si v minulosti zvykli. Neočakávali však, že Erdogan aj na poslednom stretnutí zájde až tak ďaleko.
Američania verili, že situácia sa bude vyvíjať ako pri poslednej tureckej ofenzíve “Štít Eufratu”. Že Turci si trošku zabojujú a potom dobyté územia odovzdajú Sýrskej slobodnej armáde, ktorá je loajálna voči USA, takže Američania nič nestratia. No tentoraz pri operácii “Olivová ratolesť” to Turci jednoznačne odmietajú a sú rozhodnotí presadiť svoje predstavy.
Erdogan zistil, že Američanov nezaujímajú predstavy Turecka, recipročne sa on rozhodol prestať brať do úvahy americké záujmy a bude robiť to, čo vyhovuje Turecku. Rozhodol sa, že Turci obsadia Afrin a potom Manbidj. Turci pokračujú pomaly a systematicky, čo Američanov znervózňuje. Turci napriek stratám (tie nie sú až tak tragické, ako ich vykresľujú západné mainstreamové médiá) pokračuju opatrne v ofenzíve a čistia priestor od Kurdov, ktorým sa postupne krátia zdroje.
Erdogan je rozhodnutý celé územie od kurdských ozbrojených oddielov vyčistiť, porážka Kurdov bude znamenať koniec amerického pôsobenia v Sýrii. Preto Tillerson navštívil Turecko a snaží sa Turkov presvedčiť, aby svoju ofenzívu zastavili. Navyše ak naozaj dodrží Erdogan to čo sľúbil, môžeme čoskoro očakávať otvorený konflikt medzi Američanmi a Turkami. Erdogan priamo oznámil, že Turci budú likvidovať aj Američanov, ak budú Američania stáť v ceste tureckým vojskám.
Podľa Endera Imreka je Erdogan presvedčený o svojej výnimočnosti. Sám seba vníma ako osmanského sultána a je rozhodnutý zaradiť sa do histórie medzi osmanských velikánov. Ak bude nutné viesť konflikt s Američanmi, je na to pripravený. To že má sklony k velikášstvu však neznamená, že by bol naivným politikom a hlupákom. Erdogan je veľmi mazaný politik, ktorý dokáže presne kalkulovať a rýchlo jednať. Úplne pokojne môže viesť rozhovory s Američanmi, naťahovať čas a zatiaľ Turci budú “len odpovedať na kurdské provokácie a ostreľovanie”, čo sa skončí likvidáciou kurdských ozbrojených oblastí.
Po zničení kurdských oddielov potom Turci samozrejme vstúpia do Afrinu a Manbidju a Američania nebudú mať možnosť ich postup zastaviť. Ak však Američania priamo vstúpia do konfliktu, Turecko môže utrpieť vážne škody. Erdogan by mal podľa Imreka brať do úvahy silu USA a zbytočne nehroziť Tillersonovi zlikvidovanými Američanmi.
(JRu, hlavnespravy.sk)
