Vy ste sa zúčastnil debaty v televíznej relácii Večer s Vladimirom Solovjovom venovaný narodeninám Karla Marxa. Tam ste vyhlásil, že zakladateľ modernej vedeckej ekonómie Adam Smith si všimol, že kapitalizmus musí neustále rásť, aby mohol prežiť. Na základe toho Marx poznamenal, že kapitalizmus je konečný, keďže žijeme v konečnom hospodárskom priestore. A práve z toho dôvodu bola vymyslená „economics” (súčasná západná akademicky vyučovaná ekonómia), aby mohla byť skrytá práve ona podstata konečnosti kapitalizmu. Mohli by ste byť vo veci economics konkrétnejší — kde presne sú chyby v teórii?
Nejde o teoretické chyby. Je to trochu inak. Ide o to, že na rozdiel od politickej ekonómie, ktorá je vystavaná od makroekonomiky k mikroekonomike, to znamená od všeobecných ekonomických zákonitostí veľkého ekonomického systému ku konkrétnemu chovaniu konkrétnych subjektov, economics je postavená od mikroekonomiky. To znamená, že sa berie chovanie spotrebiteľa či chovanie firmy, pritom sa ale predpokladá, že niektoré parametre sa proste cucajú z prsta. Napríklad skúma sa výroba, pritom sa ale nerieši otázka, odkiaľ sa vezmú spotrebitelia.
Lesť teda spočíva v tom, že všetko je skryté v logike tejto „vedy”.
Áno.
Economics nejde od veľkého k malému, ale od malého k veľkému s tým, že skrýva niektoré elementy.
Existuje jeden veľmi starý nápad, že ekonomiku je možné popísať metódou štatistickej fyziky. To je veľmi starý nápad. V ňom ale existuje jeden problém. Ide o to, že výpočty pohybu molekúl pri všetkých kvalitách moderných počítačov a pri všetkých vymoženostiach kvantovej chémie nie je možné zo sledovania vzájomného vplyvu molekúl určiť teplotu a tlak v nádobe. Ja to veľmi dobre poznám, pretože som to študoval. Ja som absolvoval Mechanicko-matematickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity Lomonosova, študoval som teóriu dynamických systémov.
To nám moderná veda v skutočnosti nedovoľuje. Pritom ale vieme, že ak stlačíme plyn, tak teplota a tlak sa definujú veľmi rýchlo. To znamená, že nejaké mechanizmy existujú, ale my nevieme aké. Z toho dôvodu dnes metódy economics neumožňujú robiť závery o chovaní veľkých systémov, makrosystémov. Pritom ale politika skúma chovanie makrosystémov bez ohľadu na to, akými mikroelementami sú tvorené. Preto kríza, v ktorej sa teraz nachádzame, je popísateľná politickou ekonómiou, ale nie je možné ju popísať economics.
Na základe toho, čo ste nám práve vysvetlili, čo teda študujú súčasní študenti ekonomických fakúlt? Čo tam konkrétne robia?
Oni hlavne skúmajú mikroekonomiku: skúmajú chovanie firmy, skúmajú chovanie spotrebiteľov, študujú marketing a mnoho ďalších vecí. Tí, ktorí študujú makroekonomiku, už skúmajú konkrétne modely, neskúmajú však všeobecné zákonitosti systémov!
Študenti teda skúmajú niekým už vymyslené modely, ale neskúmajú samotné základy.
Áno, presne tak!
(hlavnespravy.sk, foto: Shutterstock)
