Dokonalosť uprostred nedokonalosti
Fantázia si ľahko predstaví niečo pekné. Vysníva si dokonalosť uprostred nedokonalosti. Vďaka schopnosti fantazírovať, sa aj z najobyčajnejších šiat stanú tie najhonosnejšie, zo žobráka sa stane princ a obyčajný večer sa premení na neobyčajný. Nevyžaduje si to nič náročné, stačí zatvoriť oči, vziať realitu a nakresliť do nej cukrové bodky.
A potom je tu isté nešťastie, ktoré sa nazýva nepredstaviteľné.
„Také niečo strašné si ani neviem predstaviť,” hovorieva sa.
Žiaľ, pre niekoho je to splnenie najhoršej nočnej mory. Krutý osud postihol aj hrdinku románu Nina X. Je dielom Ewana Morrisa a neplatí tu staré známe, že príbeh je nepravdivý, a preto ponúka len odvrátenie sa od rutiny. Toto je založené na skutočných udalostiach a o to dlhšie trvá predýchať obsah.
Zabudla, kým je
Viac ako dvadsať rokov Ninu väznil maoistický kult v južnom Londýne. Tak dlho bola vychovávaná v čistom komunistickom presvedčení, že zabudla, kým v skutočnosti je. Jej osobnosť, nech už bola akákoľvek, sa stratila a nahradilo ju niečo nedefinovateľné.
Pretvorila sa na ženu odnikiaľ, na človeka, pre ktorého je normálnosť nenormálna. Drsnú ochrannú ruku nad ňou držal vodca a v jeho opatere boli, okrem nej, ešte ďalšie štyri ženy. Nina bola v očiach vodcu len projekt, tak ju nazýval a tomu prispôsobil aj svoje správanie k nej. Ospravedlňoval to tým, že jej dopriava slobodu, je čistá a oddelená od bohov, ktorí sú falošní a predstavujú nechcený kapitalizmus. Jeho zvrátenosť siahala tak ďaleko, že Ninin život bez identity považoval za dobro pre ňu, aby ju tak nezvádzal všadeprítomný narcistický kult vlastnej osobnosti. Svet ním trpí, ale ona nemusí.
Nevie nič
Pre Ninu je neznáme pomenovanie matka či otec, nič to pre ňu neznamená. Nikdy nemala súkromie, preto ani netuší, že by jej mohlo byť dopriate. Hra s rovesníkmi v detstve bola pre ňu nemysliteľná, ani nevidela nikoho, kto by mal rovnaký vek ako ona. Nevlastnila knihu, hračku, nepatrila nikam. Možno by jej svedectvo ostalo naveky nevypovedané, keby sa jej nepodarilo utiecť.
Strastiplnú cestu má zachytenú v denníkoch a dáva ňou možnosť skúmať hĺbku ľudskej psychiky, vynára sa šokujúce priznanie a do toho všetkého je, napočudovanie, vsadený aj humor. Ale tak to asi má byť, pretože ak by bola ukradnutá schopnosť smiať sa, potom by sa asi svet úplne zbláznil. Pri čítaní musí odísť naivita, ani ružové okuliare nie sú vítané. Je to bolestivý príbeh, ale Nina to prežila a to je povzbudzujúce. Môže sa prekonať čokoľvek.
zdroj: netky.sk
