Nájsť na mape Slovenska moslimskú mešitu je ako hľadať ihlu v kope sena. Zatiaľ čo moslimská komunita tvrdí, že mešitu nemá, pravda je kdesi inde. Hoci neoficiálnu. V Bratislavskom Lamači sa pred rokom objavila správa o stavbe mešity 23. októbra 2019. Vtedy na sociálnej sieti nick Kasafran napísal: “Mladý Šimečka, poslanec EÚ za Progresívne Slovensko chce, aby sa Slovensko odtrhlo od V4. Chce, aby Slovensko prijalo migrantov moslimov, aspoň pár desiatok. Progresívne Slovensko si už vybralo lokalitu na postavenie mešity. Pán lamačský richtár Lukáš Baňacký podpísal výstavbu mešity v Lamači vedľa Lidla. Už to vymeriavali. Šťastie, že to niekto prezradil. Lamačania spísali petíciu proti, a preto je to pozastavené. Progresívec Baňacký sa tvári, že o tom nevie. Ktorú mestskú časť si teraz vyberie primátor Matúš Vallo na postavenie mešity?” Na fb Lamačanov sa v zápätí objavilo stanovisko starostu Lamača Lukáša Baňackého, ktorý fámu o výstavbe mešity v jeho mestskej časti dôrazne a jednoznačne poprel: „Je zarážajúce, že úplný výmysel dokáže vzbudiť takú pozornosť širokej verejnosti a rezonuje tak intenzívne najmä na sociálnych sieťach. Žiaľ, žijeme v dobe kedy sú remeselne vyrábané lži systematicky šírené medzi ľudí a každý si musí sám zodpovedať otázku, aké pohnútky môže mať človek, ktorý takéto nepravdy vytvára. Či je to psychická narušenosť, úmysel poškodiť druhej osobe alebo či to má širší politický význam. Nebolo by to po prvý raz. Každý, kto ma pozná vie, aké je moje osobné presvedčenie, a preto som ani nepovažoval za potrebné zdôrazňovať, že niečo také by som nikdy nepovolil,“ vyjadril sa vtedy miestny starosta.
Neoficiálna bratislavská mešita predsa len je
Hoci nie v Lamači, ale na území Bratislavy predsa len moslimskú mešitu nájdeme. Od roku 2012 v mestskej časti Ružinov, v nenápadnom rodinnom domčeku sa v piatok schádza niekoľko desiatok moslimov žijúcich v Bratislave a v okolí. Okrem modlitieb poskytuje táto mešita vzdelávanie o islame, prednášky a lekcie. A priestor na modlenie. Podľa veľmi hrubých odhadov žije na území Slovenska zhruba 5-tisíc moslimov. Možno je ich aj viac, ale mnohí majú strach sa otvorene hlásiť k svojej viere. Niekoľko stoviek Slovákov, väčšinou žien, na islam priamo konvertovalo. Vydali sa za moslimov a prijali ich vieru. Ich snáď najväčšia koncentrácia je na území Západného Slovenska a koncentrujú sa najmä v okolí Bratislavy, Košíc, Martina, Nitry a Levíc.
Ak by sme sa pozreli do susedného Česka, prišli by sme na to, že tam je situácia skutočne neporovnateľná. Organizujú sa tu hromadné protesty proti islamu. Ale ani na Slovensku islam nie je oficiálne uznaným náboženstvom.
Názor slovenských politikov je slepý
Návrh novely stavebného zákona, ktorou sa mala zakázať výstavba mešít na Slovensku v roku 2017 vyvolalo politickú roztržku medzi predkladateľom stavebného zákona Krajniakom a vtedy opozičným Matovičom. Ten sa vyjadril, že stavebný zákon robí zo Slovenska terč pre islamistov a dodal, že by sa nemalo zakazovať na Slovensku stavať mešity. „Potom si blázon v strede Iraku alebo Sýrie povie, že keď v strede mierumilovnej Európy jeho spoluveriacich obmedzujú a zakazujú im postaviť mešitu, prečo by tu oni nezbúrali tri kostoly. Ak po prijatí takéhoto zákona tu bude prvý útok, krv týchto ľudí bude mať na rukách Krajniak. Dnešný stav je taký, že po Slovensku moslimovia netúžia. Niektorí tú hrozbu umelo vytvárajú. Vytvárajú dojem, že húfy moslimov sa tu chystajú znásilňovať ženy. Kresťanská krajina nemôže byť plná nenávisti voči iným,“ dodal vtedy Matovič. Návrh Milana Krajniaka, ktorý chcel zákonom zakázať výstavbu mešít, sa moslimom na Slovensku ale nepáčil. Ako v oficiálnom stanovisku uviedli, “Politici sa predbiehajú v tom, kto z nich predloží legislatívu čoraz viac prehlbujúcu diskrimináciu občanov moslimského vierovyznania”. Ešte predtým poslanci v parlamente prelomili veto niekdajšieho prezidenta Kisku a schválili novelu zákona o registrácii cirkví a náboženských obcí, ktorou poslanci SNS s podporou vtedajšej veľkej časti koalície a opozície zamýšľali zabrániť možnej registrácii islamu na Slovensku. Neskôr poslanci SNS ešte oznámili plán v krátkom čase predložiť zákon, ktorým zakážu nosenie burky.
V roku 2020 sa nechala Kollárova strana Sme rodina počuť, že “Mešity predstavujú bezpečnostné riziko. Jednoduchšie je mešity nedovoliť postaviť ako postavené búrať alebo zakazovať…Do parlamentu predkladáme návrh zákona, ktorý má stavbe mešít na Slovensku zabrániť.”
Každý moslim terorista?
Dôvodom takto radikálneho stanoviska ale je, že ani Sme rodina nerozlišuje medzi radikálnym moslimom a veriacim moslimom. Aj ich ďalšie slová to len potvrdzujú: “Islamský terorista plánoval bombový útok vo viedenskom metre, ale rakúska polícia ho našťastie zadržala. To už je iba mesiac dozadu a iba 60 kilometrov od slovenských hraníc. Ako chceme hrozbe takýchto útokov čo najviac zabrániť? Musíme zabrániť vzniku náborových centier pre islamských teroristov. A takýmito miestami pre verbovanie budúcich teroristov sú práve mešity. Je lepšie bezpečnostnému riziku spojenému s mešitami predísť tým, že nedovolíme ich stavanie na Slovensku. Je lepšie vôbec mešity nepovoliť, ako ich potom zakazovať. Bezpečnostné riziko je natoľko veľké, že Slovensko by malo prikročiť k tomuto kroku. Tu nemáme mešity. A tak by to malo aj zostať. Zákon o zákaze stavby mešít na Slovensku je novelou stavebného zákona a zákona o cirkvách. V stavebnom zákone definujeme náboženskú stavbu. A potom je zadefinovaná povinnosť stavebného úradu, aby si pred udelením stavebného povolenia na náboženskú stavbu vyžiadal stanovisko ministerstva kultúry, či ide o registrovanú cirkev na Slovensku. Ak nie, stavebné povolenie nebude udelené.
V druhej časti sa mení zákon o registrovaní cirkvi takým spôsobom, že každá novoregistrovaná cirkev bude najskôr registrovaná iba na skúšobné obdobie piatich rokov, po vyžiadaní stanoviska ministerstva kultúry od Slovenskej informačnej služby, že táto novoregistrovaná cirkev nepredstavuje bezpečnostné riziko. Po piatich rokoch si ministerstvo kultúry vyžiada druhé stanovisko Slovenskej informačnej služby, či činnosť novoregistrovanej cirkvi nepredstavuje bezpečnostné riziko pre Slovensko. Ak nie, novoregistrovaná cirkev dostane definitívu. Ak bude novoregistrovaná cirkev predstavovať bezpečnostné riziko, jej registrácia bude zrušená,” uvádza sa v tlačovej správe Sme rodina.
Ale generalizácie „islam je synonymom zla” neobstoja a to ani napriek faktu, že za viacerými útokmi v USA a Európe skutočne sú radikálni moslimovia. No netreba slepo zabudnúť na fakt, že radikálne a vraždiace odnože nájdeme aj v kresťanskej cirkvi, a to nielen v Írsku.
Prudká zmena pre registráciu
Dôvodom, prečo je cesta pre moslimskú vieru na Slovensku priam zarúbaná je, že ešte v roku 2015 vtedajší prezident Andrej Kiska vrátil do parlamentu schválenú novelu zákona, ktorá posunula možnosť registrácie nových cirkví a náboženských spoločností z hranice 20 000 na nedosiahnuteľných 50 000 podpisov, čo Islamská nadácia Slovenska samozrejme považovala za diskriminačné. Okrem 50 000 spomínaných podpisov, ktoré musia byť udelené plnoletými občanmi SR s trvalým pobytom v tuzemsku, je potrebné uviesť aj názov a sídlo náboženskej spoločnosti, jej základnú charakteristiku, tiež jej učenie, poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť. Žiadateľ musí podať žiadosť aj spolu s vyhlásením, že cirkev alebo náboženská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam a osobám bez vyznania.
Islamská nadácia na Slovensku (INS) vo svojom oficiálnom stanovisku uviedla, že ak by získali povolenie slovenských úradov na svoje oficiálne priestory, tie by využívali na rôzne kultúrne podujatia a náboženské účely.
Moslimom tak stále chýbajú reprezentatívne priestory, ktoré by adekvátne dokázali pokryť svoje potreby. Ak sa nezmení pohľad politikov a širokej verejnosti, tak tieto priestory budú chýbať aj naďalej.
Moslimov si stále mnoho z nás automaticky spája s negatívnymi predstavami, ako je násilie či zlé zaobchádzanie so ženami. A to napriek tomu, že moslimské autority na celom svete roky vysvetľujú, že islám vo svojej podstate nič také neučí.
Akosi radi zabúdame, že každý človek má právo na svoje vierovyznanie. Podstatné by malo byť akým daný človek človekom je. Vo svojej vlastnej podstate. A potom aj jeho viera bude akousi “vedľajšou” pridanou hodnotou. Bez zbytočne negatívnych predsudkov a nezaslepene.
(SCa, il.foto: pixabay.com)
