Patrila ku generácii slovenských hercov. Mala nezabudnuteľný hlas. Vedela zahrať nielen sedliačku z dediny, ale aj pani z mesta. Bola skvelou recitátorkou, ktorá spamäti recitovala slovenských autorov. Eva Kristínová v nedeľu 14.6.2020 vo veku 91 rokov navždy odišla.
Pôsobila v slovenskom divadle i pred filmovou kamerou. Bola známa svojim zvláštne modulovaným a nezameniteľným hlasom. Bola jednou z najväčších tragédok, ale dokázala stvárniť aj temperamentné dedinské jazyčnice. V roku 2008 jej bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovenského divadelného umenia a kultúry. Na konte má viac než 80 postáv. Stvárnila širokú škálu ženských postáv, od dievčenských, rozohratého „Roku na dedine“ a Felice v Goldoniho„Štyroch grobianoch“, cez jej vari najmilšiu Evu v Stodolovej Bačovej žene a Shakespearovu Lady Macbeth až po Matku Guráž, spolu zhruba 80 postáv, zväčša dramatických. Grande Dame slovenského divadla.
Jej mladé roky boli poznačené tvrdým osudom jej otca, odsúdeného na smrť nemeckým vojenským súdom, ktorý ako veliteľ vojenského okruhu v Trenčíne odmietol v roku 1939 Nemcom vydať vojenské sklady, cez jeho povýšenie na brigádneho generála v roku 1946 až po jeho degradovanie a prepustenie z armády, potom ako v roku 1948 odmietol vstúpiť do komunistickej strany Česko-Slovenska.
Pridala sa k SNP, kde slúžila ako spojka. V roku 1950 absolvovala Odborný divadelný kurz v Bratislave. Množstvo zaujímavých postáv vytvorila aj v rozhlase, televízii a filme.
Jej repertoár poézie bol široký, ovládala spamäti značnú časť Hviezdoslavovej tvorby. K 80. narodeninám spísal Ján Čomaj jej pamäte vydané pod názvom Spomienky herečky.
Eva Kristínová milovala slovenský národ snáď viac než svoj život. Jej srdce bolo plné lásky k slovenčine, vlasti, k slovenskej histórii a kultúre. Divákom a poslucháčom isto bude chýbať jej prekrásna slovenčina, ktorou im približovala literárne skvosty slovenských velikánov a vzbudzovala úctu k ich dielu.
(SCa, foto: SND)
