Tridsaťdvaročný Arash Hampay z Iránu bol politický aktivista a organizátor protestov. Potom, čo bol niekoľko mesiacov väznený za vymyslené zločiny, sa rozhodol opustiť rodnú zem a nájsť útočisko v Európe. Lenže tunajšia realita ho zaskočila. „Ani raz som nezažil, že by niekto rešpektoval moje práva,“ tvrdí muž. Údajne je nútený žiť v hrozných podmienkach v táboroch a čelí diskriminácii zo strany miestnych a polície, nemôže si ani nájsť prácu kvôli štatútu utečenca.
„Správajú sa k nám ako k väzňom,“ opísal imigrant. Situáciu v tábore zhoršuje aj každodenný príchod ďalších migrantov, ktorí sú umiestnení do preplnených zariadení.
Organizácia Save the children sa sťažuje na príliš pomalý proces vybavovania azylu. „Tí ľudia nemajú žiadny termín, nevedia, ako dlho na ostrove zostanú, rodiny s deťmi nemajú prístup k potravinám a čistej vode,“ píše sa v správe. Podľa nich sa v táboroch šíria infekcie a rozmnožujú krysy. Provizórne riešenie na dodávku elektrického prúdu zase nezodpovedá bezpečnostným zásadám a ohrozuje najmä malé deti.
Pre Európana je čudné počúvať tieto sťažnosti. Veď ak si niekto zachráni život, o ktorý mohol v krajine svojho pôvodu prísť, mal by byť vďačný, že ho niekto prichýlil, zachránil a že sa o neho vôbec stará, čo stojí nemalé prostriedk a nie sa ponosovať na rôzne maličkosti. Iné to je samozrejme, ak ste ekonomický migrant a v tábore vám klesla životná úroveň, alebo sa nesplnili vaše očakávania na pohodlný život.
zdroj: hlavnespravy.sk
