Únia chce totiž od všetkých členských krajín, aby mali vytvorené svoje národné „centralizované automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a bezpečnostných schránok“, no naši úradníci si to, ako inak, vysvetlili po svojom.
Podľa pôvodného návrhu mal štát využívať informačný systém Slovenskej bankovej asociácie, ktorý vie identifikovať majiteľa účtu, čo sa požaduje už podľa názvu zadania od európskych úradníkov, ale nedáva prehľad o stave účtu. A to bol hlavný kameň úrazu. Ministerstvo vnútra si tak nad rámec domácej úlohy z Bruselu dalo za cieľ zistiť aj toto. Bez ohľadu na nejaké bankové tajomstvo. A plánuje zriadiť vlastný centrálny register účtov (CRÚ) a jeho súčasťou majú byť aj údaje o zostatkoch na účtoch.
Tlačový odbor ministerstva vnútra síce tvrdí, že odhaľovanie trestnej činnosti bude omnoho rýchlejšie, ale čo ak s tým nebude majiteľ daného účtu súhlasiť a bude sa cítiť “nahý”? To nikto nerieši. Zatiaľ. A je otázne, či vôbec bude.
Preto sa radšej pozrime, kto každý bude môcť mať prístup k našim bankovým účtom. Bude to predovšetkým kriminálna polícia, finančná polícia a inšpekčná služba Policajného zboru, taktiež orgány činné v trestnom konaní alebo súd, Kriminálny úrad finančnej správy Slovenskej republiky, dokonca aj taká SIS či vojenské spravodajstvo.
Celé sa to nezdá aj strane Sloboda a Solidarita (SaS). Tá nesúhlasí s iniciatívou ministerstva vnútra vytvoriť centrálny register účtov, v ktorom majú byť údaje o zostatkoch na bankových účtoch ľudí a firiem.
„Ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide nad rámec európskej smernice a v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca. Robíme skutočne zbytočnú nadprácu pri boji s praním špinavých peňazí. Dokonca vláda sa v programovom vyhlásení zaviazla, že budeme bojovať proti goldplatingu a teraz to takto okato robíme,“ poukazuje predseda SaS Richard Sulík.
