Ak si myslíte, že pridávanie iných látok do potravín je záležitosťou modernej doby, ste na omyle. Už naši predkovia si uvedomovali možnosť využiť niektoré suroviny na zlepšenie vlastností potravín. Za prvé konzervanty sa označujú cukor a soľ. Ľudia ich používali, aby predlžovali životnosť mäsa, rýb alebo ovocia. Ak chceli niektorým potravinám dodať výraznejšiu chuť, ponárali ich do nálevov s bylinkami alebo koreniami s výraznou chuťou, ktoré mali k dispozícii. Ani dodávanie farieb im nebolo cudzie. Šafran, borievky, šalvia, čučoriedky a mnoho iných rastlín s charakteristickými odtieňmi sa využívali na zvýraznenie či zmenu farby už od nepamäti. Nie každý z nás má možnosť si každý deň variť jedlo z potravín, ktoré či už rýchlo podlieha skaze, alebo neobsahuje skoro žiadne prídavné látky. Je dôležité aj pri úprave váhy (čo je v aktuálnej dobe, kedy sme boli zatvorení doma a menej sa hýbali), aby sme si vyberali také produkty, ktoré obsahujú vitamíny, minerálne látky, sú prospešné pre organizmus, zároveň neobsahujú zbytočné sacharidy a len nevyhnutné prídavné látky.
„Len žiadne éčka“, to je obvyklá veta niektorých vyznávačov zdravej výživy. Avšak, najmä farbivá bývajú predmetom rôznych konšpiračných teórií na sociálnych sieťach alebo v bulvárnych médiách. Podľa právnych predpisov EÚ prídavnou látkou, teda aditívom, je akákoľvek látka, ktorá samotná sa nekonzumuje ako potravina a nepoužíva sa ako charakteristická zložka potravín bez ohľadu na to, či má alebo nemá výživovú hodnotu a je do potraviny pridaná zámerne, aby ovplyvnila potravinu pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní s vedomím , že sa sama alebo jej metabolity stanu priamo alebo nepriamo súčasťou potraviny. Prídavná látka v potravinách môže byť povolená iba vtedy, ak jej použitie na základe dostupných vedeckých dôkazov nepredstavuje pre spotrebiteľa pri navrhovanej miere použitia žiadne zdravotné riziká, existuje odôvodnená technologická potreba, ktorá sa nedá dosiahnuť iným spôsobom a jej používanie nie je pre spotrebiteľa zavádzajúce a musí mať preň prínos.
Éčka, prídavné látky v potravinách, majú mnohoraké funkcie. Slúžia na vytvorenie štruktúry potravín a zabezpečujú ich súdržnosť, ale aj dochucujú či zvýrazňujú chuť. Na prelome tisícročí pribudlo toľko obáv a výhrad, že sa ich používanie začalo striktne zo zákona regulovať. V potravinárskej praxi sa môžu prídavné látky používať, len ak sú splnené 3 podmienky: zdravotná bezpečnosť, schválenie, uvedenie v zozname prídavných látok. Tzv. éčka sú farbivá, emulgátory, konzervanty, antioxidanty, regulátory kyslosti a iné prírodné aj chemicky vyrábané látky pridávané do potravín s primárnym cieľom vylepšiť niektorú z ich vlastností. Môže ísť o zvýraznenie chuti, vône či farby, predĺženie trvanlivosti, jednoducho o vytvorenie čo najlepšieho potravinového produktu. Dôležitou funkciou éčok je ochrana potraviny – slúžia ako ochrana pred plesňami a skazením. Stabilizátory pomáhajú udržať fyzikálne vlastnosti potravín, stužovadlá zas tkanivá potravín spevňujú. Ďalším dôvodom ich používania je zjednodušenie výroby danej potraviny a zníženie nákladov na tento proces. Použitie prídavných látok neobchádza ani také potraviny, ktoré sa vyrábajú z produktov ekologického poľnohospodárstva. Obmedzená škála prídavných látok sa teda nachádza aj v biopotravinách. Aplikácii prídavných látok sa nedá celkom vyhnúť ani v tomto prípade, pretože niektoré potravinárske technológie sa jednoducho bez prídavných látok nezaobídu. Preto je dôležité, aby sme si vyberali také potraviny, ktoré neobsahujú žiadnu zbytočnú chémiu. Je dobré si overiť, či potraviny, ktoré si vyberáme, majú certifikát CEEF, ako je to pri výrobkoch značky KetoMix.
Éčka sú vo všeobecnosti potravinové aditíva — pridávajú sa do potravín kvôli trvácnosti, farbe, chuti, konzistencii a rôznym iným vlastnostiam. Ako zaiste poznáte z obalov potravín, v Európskej únii sú označované veľkým písmenom E a trojmiestnym, prípadne štvormiestnym číselným kódom. Kým v niektorých potravinách je používanie prídavných látok veľmi obmedzené (nespracované potraviny ako mlieko, čerstvé mäso), pri iných sa používajú vo veľkej miere. Vo všeobecnosti platí, že čím viac je potravina spracovaná, tým viac prídavných látok je povolených a používaných. To jej však nemusí uberať na kvalite.
Určite ste si všimli, že všetky prídavné látky z minulosti mali čisto prírodný základ. To platí aj pre časť dnešných aditív. Nie všetko, čo začína na „E“, je totiž automaticky umelé. Prídavné látky delíme na skupiny podľa ich pôvodu a zloženia. Rozlišujeme aditíva prírodného pôvodu (získavané napríklad z ovocia, zeleniny, semien, živočíchov), prírodne identické (umelo vyrobené, avšak zložením rovnaké ako prírodné) a syntetické (tie sa v prírode nenachádzajú, prípadne len v nepatrnom množstve). Mnohé slúžia skutočne len na skvalitnenie vlastností potravín a pre naše zdravie sú úplne neškodné. Ide najmä o prirodzené súčasti potravín alebo látky, ktoré sú vyrábané synteticky, no svojimi vlastnosťami sú totožné s prírodnými látkami. Príkladmi sú kyselina askorbová, čiže vitamín C, alebo krásne žltý kurkumín, ktorý reguluje zápalové procesy v tele, pomáha pri prečistení pečene či hrubého čreva. Okrem vitamínov, minerálnych látok a vlákniny by mali byť produkty rozhodne bez glutamanov (ak je to možné) a škodlivých „éčok“.
Možno vás po týchto riadkoch definitívne prešla chuť na jedlo, ale netreba zúfať. Dôležité je rozlíšiť, ktoré E áno a ktoré E nie.
www.ketomix.sk , Tisková zpráva
