U stropu prejazdu brnenskej radnice už dlhé roky hľadí na márnivý pozemský zhon “drak” v podobe dvesto kilovej samice krokodíla (občas sa tvrdieva, že ide o aligátora). Žiaľ, už nie živého. Ale kedysi skutočne žil. Zvyčajne stačí málo, aby si ľud daného mesta nezačal vysvetľovať zvláštne javy, prítomnosť čudesných objektov po svojom. Aj okolo pôvodu tohto už vypreparovaného (nie je dutý, ale vyplnený sádrou) krokodíla jestvuje nespočetné množstvo skutočne “zaručených” povier a fám. Každopádne nie je pôvod tohto “brněnského draka” vierohodne doložený. Podľa jednej z povier bol tento krokodíl do Brna dovezený už ako vypreparovaný, podľa inej povery ale žil v jaskyni u rieky Svratky. Vari najčastejšie sa traduje, že krokodíla daroval Brnu markrabe Matyáš roku 1608. Správa o tom bola uložená do brnenskej radničnej veže roku 1749. “Drak” však musel byť v Brne už pred rokom 1608, pretože podľa účtov z brnenského archívu bol reštaurovaný a odčervovaný už v rokoch 1578 a 1579. Samotná Stará radnica, v jej prejazde je krokodíl zavesený, však na vstupenkách do veže uvádza, že krokodíl bol získaný ako dar od tureckých poslov, ktorí ho darovali kráľu Matyášovi II. roku 1609.
Hovorí sa i to, že “draka” priviezli do Brna rytieri z krížových výprav. Ale podľa inej povesti narazili ľudia na tohto “draka” v skalách pri budovaní mesta Trutnov. “Draka” ulovili, zabili a vypreparovaného uložili na trutnovskom hrade. To sa malo odohrať už okolo roku 1006. Ľud Trutnova ho potom venoval roku 1024 na snemu v Brne kniežaťu a dostali za to právo mať pečať s vyobrazením draka.
Iná povesť tvrdí, a samotné obyvateľstvo Brna je o tom skalopevne presvedčené, že to tak aj bolo, že “draka” nikto nepriviezol, ale že žil kedysi u rieky Svratky, kde mal svoju jaskyňu.
Trápil obyvateľov široko ďaleko, pretože keď mal hlad, požieral v okolí všetko, čo mu prišlo pod tlamu. Ľudia sa ho preto báli, ale nevedeli, ako sa ho definitívne zbaviť. Radní teda sľúbili veľkú odmenu sto zlatých, ale nikdo sa nehlásil. Až raz do hostinca U Modrého lva prišiel mäsiarsky tovaryš, ktorý chodil vandrom po svete. Všetci v “hospodě” rozprávali len o “drakovi”.
Tovaryš chvíľu ich počúval a potom vraví: “Já vás toho draka zbavím! Jen doneste velkou volskou kůži a pytel nehašeného vápna.” Brňania mu príliš neverili, ale čo chcel, to mu doniesli. Mäsiar zašil vápno do volskej koži, naložil na voz a odišiel. Keď prišiel k rieke, kde “drak” sa vyskytoval, položil rýchlo na zem kožu a čakal. Za nejakú chvíľu “drak” skutočne priliezol a hneď sa do kože pustil. Keď ju celú zožral, pekne ju zapil vodou zo Svratky a odpočíval. Ale to nemal robiť. Vápno v ňom začalo vrieť, “drak” sa nadúval, nadúval, až praskol. To bolo v Brne radosti! Mäsiar dostal svoju odmenu a vydal sa zas do sveta.
V inej povesti nachádzame údaj, a tým sa dosť prikláňa k inej povesti, že v roku 1608 priviezlo posolstvo tureckého sultána mnohé dary pre arcivojvodu Matyáša. Bol medzi nimi aj veľký, živý krokodíl nílsky. Arcivojvoda ho daroval mestskej rade v Brne. Tá nechala pre krokodíla postaviť na Zelném trhu luxusnú nádrž a tento v našich zemepisných šírkach isto nezvyčajný tvor sa stal veľmi rýchlo najväčšou atrakciou. Z nedostatku primeranej starostlivosti ale ešte toho istého roku uhynul. To sa malo stať s príchodom našej tuhej zimy. Následne bol preparovaný a vystavovaný ako preparát. Objavili sa dohady, že pôvodný preparát bol už po niekoľký raz nahradený iným jedincom, pretože mnohokrát sa stal terčom vandalov. Naposledy sa tak stalo roku 2009, kedy mu poškodili časti končatín, ktoré boli následne zrekonštruované. V roku 2012 bol pri rekonštrukcii starej radnice tento preparát zvesený, dôkladne zrekonštruovaný, vnútro bolo spevnené kovovou konštrukciou a naskenovaný do 3D. To má v budúcnosti umožniť prípadné vyrobenie kópie “draka”.
A aby tých záhad a povestí okolo brnenského “draka” nebolo málo, objavila sa indícia, že krokodíla či aligátora doviezli do Brna kupci z Benátok až z povodia Amazonky. Ak by toto bola pravda, nemohlo by ísť o aligátora a ani o krokodíla. Ale o kajmana. Je vcelku možné, že zmätok vznikol aj snahou ľudí označovať všetkých “krokodílov” do jednej skupiny a nerozlišovať medzi kajmanom, aligátorom či skutočne krokodílom. V každom prípade sa prvá informácia o prítomnosti “draka” v Brne objavuje už od 11. storočia, ďalšia informácia ale až o 500 rokov neskôr.
Ale “drak z Brna” nie je jediným “drakom” na území Čiech a Moravy.
Ešte staršia správa o prítomnosti krokodíla je správa pôvodom z Budyni nad Ohří, ktorého mal doniesť v rokoch 1518 až 1521 pán Zbyněk Zajíc z Házmburka. Tento krokodíl pôvodom z Egypta alebo Palestíny, mal istú dobu žiť vo vodnej priekope budyňského hradu. Aj v tomto prípade išlo o krokodíla nílskeho. Po úhyne mal byť čiastočne mumifikovaný a vypreparovaný. Následne sa stal ozdobou priechodu mestskej radnice na dlhé stáročia a tu mal prísť pri požiari čiastočne aj o končatiny. Dnes je uložený v zbierkach okresného múzea v Litoměřicích.
V prípade brnenského “draka” sa jeho prítomnosť preniesla a našla svoje uplatnenie v podpore turistického ruchu, vzniklo veľké množstvo rôznych pesničiek, porekadiel, športových či iných klubov, ale i miestnych kulinárskych špecialít. Svojím spôsobom nad Brnom drží pomyselnú ochrannú “ruku” tento krokodíl aj teraz. A to je len pozitívum. A spomienka na prítomnosť netradičného, unikátneho plaza v českých a moravských oblastiach.
(SCa, www.ceskoaktualne.cz, foto: Wikipedia)
