Migranti vo Švédsku sú nespokojní s kvalitou života, ktorá im bola poskytnutá švédskymi daňovými poplatníkmi a obviňujú ich za ich „neschopnosť sa o nich postarať“. Správu o tom priniesol Breitbart.
„Cítime sa mizerne a za to môžete vy,“ povedal Sýrčan Mohammad Jumaa vo švédskom verejnom vysielači Thursday, v ktorom sa posťažoval ako on a ďalší migranti čakali rok na to, kým im bude poskytnutý „dobrý a normálny život“, vrátane dobre platenej práce: „Sme ľudia, nie zvieratá, ktoré len jedia a spia!“
Pred vojnou utekajúci migrant si rovnako „udrel“ aj do Švédov, ktorí podľa neho nútia migrantov čakať v schátraných príbytkoch: „Nemôžem uveriť tomu, že toto je Švédsko! Prečo ste otvorili brány nám, utečencom, ak nám nedokážete pomôcť žiť dôstojný, úctivý a plnohodnotný život? Som čestný a poctivý muž. Mnoho utečencov preklína deň, kedy sem prišli,“ sťažoval sa Jumaa.
„Nevyhovárajte sa, že ste vzali do Švédska toľko veľa migrantov. Viem to. Ale nechápem, prečo nás chcete nechať zomrieť. Tento čakací proces je ako keby ste nás zabíjali. Čakanie je to isté ako umieranie a je z toho veľa stresu a veľa zlých pocitov,“ vysvetľoval Sýrčan doplňujúc, že mnoho migrantov sa cíti podobne. Zároveň prosil Švédov o to, aby ukázali, že sa vedia postarať o neho i jeho spolumigrantov a aby videli, že sú ľudskými bytosťami a nie len zvieratami alebo číslami.
Rovnako sa posťažoval aj ďalší Sýrčan, Mahmoud, s ktorým bol v tom istom vysielači robený rozhovor:
„Chcem dom, lebo predtým som býval v byte, čo mi znižovalo šance nájsť si priateľku.“
Reportérka Katarina Gunnarssonová však poznamenala fakt, že migranti majú ubytovanie ako v hoteli, ale Mahmoud odpovedal, že mal o živote vo Švédsku oveľa vyššie očakávania.
„Dúfal som, že dostanem svoj vlastný dom. A dali mi tento byt, ktorý je ako utečenecký tábor. Aký je medzi nimi rozdiel?“ sťažoval sa ďalší, pred vojnou utekajúci migrant. „Mám 25 rokov a ešte nikdy som nemal priateľku. Som ešte panic a chcem si nájsť priateľku, chcem si nájsť manželku. Ale je to nemožné. Ako môžem žiť v takejto izbe?“
Gunnarssonová mu pripomenula, že mnoho Švédov by mu závidelo byt v Štokholme, ktorý mu bol zadarmo – peniazmi švédskych daňových poplatníkov – poskytnutý. Píšu hlavnespravy.sk.
„Prišiel som do Švédska a vkladal som doň veľké nádeje, že tu začnem žiť svoj život. Ale po roku a ôsmich mesiacoch strávených tu, začínam túto nádej strácať.“
