/Laci, prečo nesmieme uviesť tvoje skutočné meno?
– Na čo by to bolo dobré? Navyše, toto je práca ako každá iná. Len máme smolu, že sme v prvej línii. Bonusom práce je nevraživosť medzi kolegami a tak by nebolo vhodné, ak by sa moje meno či dokonca fotka bola objavila na nete. Tá nevraživosť ale pochádza z ľudí, ktorí sú pod ohromným tlakom aj pre koronavírus.
/Denne sa stretávaš s cestujúcimi. Na čo pri nástupe do služby myslíš? Obávaš sa ochorenia?
– Samozrejme. V našej dopravnej autobusovej spoločnosti robíme dlhý a krátky týždeň. Teda, ak sa nevyskytne nejaká náhrada za chorého kolegu alebo vymenená služba. Už večer pred nástupom do služby som nervózny z toho, čo ma cez deň čaká. Mám veľkú rodinu, 4 deti a manželku… Poviem to na rovinu. Mám strach pred každou službou. Ale pre rodinu musím ho prekonať. Nič iné mi nezostáva. Všetci mi v rodine ale pomáhajú ako najlepšie vedia. V práci sme vyfasovali ochranné rúška a dezinfekciu. Tie sa perú, žehlia na každý deň služby. Nikdy si nedám na seba už použité rúško. Predstava, že by niekto z mojej rodiny bol ochorel je šialená. Preto po mojom návrate zo služby sa musím riadne vydezinfikovať a radšej si držím od rodiny odstup. Vieš aký to je pocit, keď ich nesmiem ani objať či pohladiť?…
/ Dezinfikuje sa aj vozidlo?
– Áno. Ráno je vo vozidle cítiť zvláštny pach, zrejme z dezinfekcie. Okrem toho sú prvé miesta vpredu opáskované a nesmie si naň nikto sadnúť. Je to bezpečnostná zóna pre nás ako vodičov.
/Do autobusu smú nastúpiť len cestujúci z rúškami…
– Na to ja dávam dobrý pozor. Ak by si chcel nastúpiť do spoja bez rúšky, tak, Pišta, máš smolu. A vhodné je tiež si dať rukavice. Predsa len, spojmi cestuje kadekto. Nevieš, na koho miesto si sadneš, čoho sa dotkneš. Všade môže byť koronavírus.
/Stalo sa ti, Laci, že chcel nastúpiť niekto bez rúška?
– Ale áno. Slušne som ho požiadal, aby si dal niečo cez ústa a nos a ak odmietol, tak mal smolu. S podguráženými cestujúcimi bez rúška sa už ani nebavím. Nemá to zmysel.
/Spomenieš si v tejto súvislosti na nejakú humornú príhodu?
– …Humornú? S koronakrízou?…
(po odmlčaní sa)
Jaj, Pišta! Minule mi nastúpil jeden chlapík. Keď si pýtal lístok, tak som si všimol, že na hlave nemá klasické rúško.
Pýtam sa ho, “…človeče, to čo máte na tvári?…”
“Jak čo…No nemám rúško, tak som si dal toto…!”
Pišta, a vieš čo mal na ksichte?
(Smiech)
…Pôvodne to boli biele slipy. No teraz boli určite x dní nosené a obsr…až ma naplo. No, jednoducho, mali na bielom podklade hnedú čiaru…
Cestujúceho som slušne z autobusu vyprevadil.
Alebo predvčerom.
Do vozidla mi nastúpila pani, že ona nemá na lístok, aby som jej ja zaplatil cestu, pretože ona ide k lekárovi. Či náhodou nemá koronavírus. Jasne, že bez rúška. Tak mala smolu…
/Je cítiť pokles cestujúcej verejnosti v koronakríze?
– A ešte ako! Ľudia sa boja cestovať a ja sa im ani nečudujem. Tiež by som mal na ich mieste strach. Sú linky, hlavne cez víkend alebo večer cez týždeň, ktoré idem úplne prázdny. Ale aj počas pracovného týždňa je badať enormný pokles cestujúcich. Dokonca som zaznamenal aj rapídny pokles ľudí, ktorí pred tým cestovali do priemyselného parku na smeny. Teraz asi chodia pešo či inak. Každopádne cítime obrovský úbytok cestujúcich.
/Myslíš si, že by MHD malo byť za takýchto okolností bezplatné?
– No…vieš čo? Ja sa do toho radšej nebudem starať. Na to sú iní páni. Viem, že mesto nad tým uvažovalo, ale neviem v akom štádiu je to teraz. Čo viem, tak napríklad Komárno a Šurany MHD zrušilo.
/V akom režime sa teraz ide?
– No ja idem v letnom prázdninovom režime.
/Laci, nemáš strach o svoju prácu? Nehrozí v podniku s poklesom cestujúcich prepúšťanie?
– Máš nejakú informáciu o tom?…No ja o prepúšťaní u nás neviem. Dúfam, že nás to obíde. Je smutné, koľko ľudí zomrelo, koľko je chorých a navyše ešte aj prišlo či len príde o svoju prácu.
/Ako zvládaš šoférovanie v ochrannom rúšku?
– Doteraz som si naň nezvykol. Čo ti poviem…Nebyť prestávok, kedy si ho môžem dať dolu, tak to asi nevydržím. Ešte je len jar, ale leto si v ňom neviem predstaviť. Človek sa ide uvariť. A ak musím komunikovať, tak to je ako za trest. Veľmi rýchlo je rúško mokré. Pre istotu mám aj náhradné rúška.
/Dostali ste ich od podniku?
– Pár áno, ale i tak musela žena niekoľko ďalších ušiť, aby som mal na všetky služby. Ak sa večer vyperú, vyžehlia, tak sa to dá. Ale ak ich za deň spotrebujem viacero, tak je menší problém. Prichádzam zo služby pred polnocou, keď každý spí. O pár málo hodín idem zas do práce. Prestávky mám aj cez deň, ale vtedy by sa nestihlo poprať a požehliť. Preto ak tento stav potrvá aj počas leta, tak to bude o nervy. Už nech to máme všetci za sebou a môžeme slobodne dýchať a žiť.
…Pišta, ja musím ísť na linku. Tak sa drž a pozdrav aj za mňa všetkých čitateľov – cestujúcich, nech na nás myslia a nech nás podržia v tejto neľahkej situácii.
(SCa)
