Rezort obrany a zahraničných vecí predstavil dohodu o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement), ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania. S prijatím by nemal byť problém, pretože ju údajne podporuje celá vládna koalícia.
Dohoda sa podobá na tú, ktorá existuje medzi Estónskom a USA okrem výnimiek, ktoré zohľadňujú estónske charakteristiky. Pre slovenskú verejnosť je však viac „cukrovej vaty“, ktorá ubezpečuje, že Slovenskej republike (SR) žiadna ujma nemôže vzniknúť. Asymetrická dohoda hovorí málo o spolupráci, ale hovorí dosť o právach amerických jednotiek a našich povinnostiach. Že 23 z 29 krajín NATO má podobnú? Bezpredmetné, keďže dané štáty môžu mať iný pohľad na suverenitu, vlastné záujmy a potreby.
Čo teda obsahuje a čo by mal vedieť občan, ktorý je uisťovaný o jej neškodnosti, resp. pozitívnom vplyve? Čo získa SR? Čo dostane americká strana za 93 miliónov do Vojenského letiska Malacky-Kuchyňa a Sliač?
Podľa článku 3 SR poskytne Spojeným štátom objekty a pozemky pre ich účely, ktoré síce majú byť s nami zdieľané, ale prístup budeme mať len na základe ich súhlasu. Žiadne nájomné, žiadne náklady pre USA. Podľa odseku 3 môžu využívať verejné, dokonca aj súkromné pozemky (ako cesty, prístavy, letiská) mimo dohodnutého priestoru. Tento bod nech si dobre prečítajú najmä samosprávy.
Podľa článku 4 máme byť informovaní o dodávkach „obranných zariadení, zásob a materiálu“. Zmienka o strategických a jadrových zbraniach v dohode nie je zahrnutá. Kto však zistí čo obsahujú sklady zbraní, ak logistické body budú plne k dispozícii a réžia/kontrola skladov v americkej kompetencii?
Jedna strohá informácia: Okolie letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač patrí medzi najhustejšie obývané oblasti. Asi by sa im nepozdávalo, ak by sa zariadenia v ich blízkosti stali terčom konkurentov NATO/USA.
Článok 5 uisťuje, že všetky budovy (opravené, novopostavené) zostávajú vo vlastníctve SR, ale „budú používané ozbrojenými silami USA, pokým ich tie budú potrebovať“, teda aj keď dohoda prestane platiť. Podľa odseku 2 aj to len za predpokladu, že nevzniknú Spojeným štátom „žiadne náklady“. Znamená to Permanent Strategic Access (PSA), ktorý vytvára potenciál obchádzania medzinárodného práva a dohôd o registrácii vojenských základní?
Podľa článku 6 nesie SR zodpovednosť za bezpečnosť ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, ich rodín a rozmiestneného materiálu. Ako túto ochranu SR zabezpečí, keď prístup do objektov získa len na základe amerického súhlasu?
Podľa článku 7 sa SR vzdáva možnosti spolupodpísania rozkazov prevelenia, teda americká strana má právo hocikoho na naše územie presunúť, hocikoho z nášho územia odveliť a my k tomu nebudeme mať čo povedať. Tu je dobré dodať, že SR sa tiež vzdáva „prednostného práva na výkon trestnej právomoci“. Okrem toho sa od cudzincov nebudú žiadať pasy, víza, pobytová registrácia, ani kontrola. Ako zistíme, kto sa po našej pôde pohybuje alebo či sa v objektoch nenachádzajú nelegálne zadržiavané osoby?
V článku 8 sa zaväzujeme k poskytovaniu logistickej podpory. SR uznáva americkú registráciu vozidiel, vodičské preukazy, poznávacie značky dostanú zadarmo a nebudú kontrolované certifikáty potrebné pre výkon povolania. Nielen vojakom, ale ani rodinám a dodávateľom, kde môže patriť všetko od súkromnej jednotky žoldnierov po „proklatě dobré kuře“.
Článok 11 zaisťuje voľný pohyb všetkým americkým plavidlám, lietadlám a vozidlám. Lietadlá môžu pristávať a vzlietať bez poplatkov, možnosti kontroly a prehliadky.
Kritický článok 12 hrozí vážnym precedensom v tom, že cudzí vojak nemusí spadať pod našu jurisdikciu, čo má dve roviny. Americký vojak bude vyslaný na územie SR na plnenie úloh, ktoré slúžia pre národnú bezpečnosť USA, čo je z nášho pohľadu služobná činnosť. Vstupom do NATO sme už podpísali dohodu, že činnosť síl USA podlieha len ich vojenským súdom, a teda sú vyňatí z našej jurisdikcie. Čo hovorí ďalšia prax? Takto súdených vojakov rátame celosvetovo na prstoch jednej ruky (2x TUR, 1x ITA, 1x NLD), odsúdených ešte menej a aj tí boli po diplomatickom tlaku pustení. Ďalšie špecifikácie právnych aspektov sú zahrnuté v zmluve NATO SOFA. Okrem toho odsek 4 vraví, že nemôžu byť súdení v neprítomnosti bez ich súhlasu („japonská“ poistka) a dokonca o menej závažných trestných činoch amerického personálu nie je potrebné Slovákov ani informovať. Mimochodom, zaujímal niekoho ústavný základ potrebný pre takéto odovzdanie práv?
Podľa článku 14 sú orgány ozbrojených síl USA zodpovedné za disciplínu, majú právo pre tento účel vytvoriť „políciu“ a dokonca ju v koordinácii s našimi orgánmi nasadiť v „komunitách neďaleko vojenských zariadení a priestorov“, teda aj proti slovenským občanom v priľahlých obciach.
V článku 15 sa SR vzdáva civilnej a správnej jurisdikcie, ktorá zbavuje americký personál zodpovednosti za delikty a škody. A kto rozhodne, či bola niekomu spôsobená škoda? Americká strana.
Článkom 16-20 oslobodzujeme príslušníkov cudzej armády (ich rodiny a kontraktorov) od platby licenčných a colných poplatkov, cestných daní až po DPH za tovary, služby a materiál kúpený tu (stavebné služby, mobilné služby, internet atď.)
Podľa článku 21 si budú môcť „na vzájomne dohodnutom mieste“ otvárať obchody a zariadenia podľa amerických predpisov a SR nebude chcieť žiadne licencie, povolenia, inšpekčnú a regulačnú kontrolu. Budú aktívne hygieničky chodiť kontrolovať nasadené rúška a dodržiavanie lockdownu ako pri našich občanoch? Alebo sa im už pri tejto myšlienke trasú kolená?
Ďalej sa uvádza, že zásielky ozbrojených síl USA sú oslobodené od kontroly alebo zabavenia; majú právo dovážať, vyvážať a používať menu USA v akejkoľvek výške; a zamestnávanie miestnych neukladá „žiadne povinnosti v súvislosti“ s našimi zákonmi o sociálnom zabezpečení.
V článku 27 SR potvrdzuje politiku implementovať zákony, štandardy a predpisy ochrany životného prostredia, bezpečnosti a zdravia „s náležitým ohľadom na zdravie a bezpečnosť“ americkej strany. Zaväzujeme sa prijímať novú legislatívu? Budeme znižovať napr. stupeň ochrany prírody v blízkosti letísk? Čo SR urobí, ak americký vojak poruší právne predpisy? Prečo sa musí slovenská legislatíva prispôsobovať tomu, kto prichádza ako hosť? Jedine, že by prichádzal v inom postavení.
Článok 30 definuje platnosť dohody na 10 rokov a strácame právo okamžite ju zrušiť. SR má výpovednú lehotu, ktorá trvá jeden celý rok.
Záver. Vidíme tu „dohodu o posilnenej spolupráci v oblasti obrany“, ako sa uvádza? Bola písaná pri „plnom rešpektovaní suverenity“ SR? Akákoľvek dohoda, ktorá má potenciál obmedziť zvrchovanosť SR, je v rozpore s článkom 1, odsek 1 Ústavy SR („ Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát“) a slovenské orgány sa majú riadiť článkom 2, odsek 2 („Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“). Môže ministerstvo rokovať o dohode, ktorá má tendenciu odporovať Ústave SR, a mať mandát na rokovanie o takomto dokumente? Dnes očividne áno.
Tento obsah sa rozhodne nepodobá na symetrické bilaterálne dohody (iných mocností ako USA), ktoré majú pár strán, definujú rovnocenné partnerstvo, nevnucujú rozmiestňovanie vojakov na území partnera a podpisujú ich schopní ministri rezortov. Nedotknuteľnosť štátnej suverenity nedokáže vyvážiť smiešna investícia a žiadny hrdý štát takýto dar neprijme. Dohoda však nevznikla z našej iniciatívy. Len s nadšeným prikyvovaním. Tak prečo by mala druhá strana rešpektovať a zohľadňovať slovenské záujmy?
[1] https://www.slov-lex.sk/legisl…/-/SK/dokumenty/LP-2021-786
Autor: Michal Ďuriš
