Podľa dochovaných historických prameňov sa na našom území v stredoveku popravovalo pomerne často. K výkonu trestu bola vtedy používaná celá rada často veľmi krutých techník od „obyčajného“ vešanie na šibenici, lámanie v kolese, upaľovanie, vešanie za rebro až po štvrtenie či nabodnutie na kôl. Kvôli odstrašujúcemu efektu sa popravy zvyčajne diali verejne, pričom o publikum pri týchto drastických popravách nebývala núdza.
Kontroverzný trest zostal súčasťou trestného zákonníka aj po vzniku samostatného Československa v roku 1918. Za prvej republiky (1918-1938) bolo na trest smrti odsúdených 433 ľudí, vykonaných bolo ale len 20 popráv, ostatným bola udelená milosť, pretože prezident TG Masaryk bol principiálnym odporcom trestu smrti.
V rokoch 1918-1989 bolo popravených 1207 ľudí, väčšina z nich ale bezprostredne po druhej svetovej vojne (číslo nezahŕňa osoby popraveného v priebehu okupácie českých krajín nacistami v rokoch 1939-1945 a osoby popraveného Slovenským štátom; v týchto obdobiach bolo popravených alebo zabitých státisíce ľudí , len v pankráckej väznici bolo popravených 1079 osôb). Zo spomínaných 1207 popráv bolo 61 percent osôb popravených na základe retribučného zákona po druhej svetovej vojne, 21 percent na základe politických trestných činov a len 18 percent za kriminálne trestné činy.
Po druhej svetovej vojne bolo odsúdených na smrť viac ako 730 ľudí, čo je 60 percent z celkového počtu ľudí popravených v rokoch 1918-1989. V priebehu vlády prezidenta Klementa Gottwalda (1948-1953) bolo popravených 237 ľudí, z toho 190 pre politické zločiny. A v roku 1961 boli sprísnené podmienky na vykonávanie trestu smrti, takže boli popravovaní iba obzvlášť brutálny vrahovia.
Podľa niektorých údajov bola poslednou verejnou popravou na území Československa poprava Jozefa Pfitznera. Podľa iných zdrojov sa ale posledná verejná poprava uskutočnila až o rok neskôr, kedy bola 13. septembra 1946 popravená v Třešti bola Herta Kašparová, odsúdená za podiel na masakre 33 civilistov zo 7. mája 1945. Poprava Kašparovej sa uskutočnila na lúke za mestom v blízkosti zámku, v ulici V Kaštanech. Na popravu sa rozdávali vstupenky a zvážali sa tam ľudia z celého okolia, prizerala sa aj školská mládež, čo už vtedajšia tlač odsudzoval. Z fotiek z popravy sa dokonca urobili pohľadnice. Poprave sa prizerali tisíce ľudí.
Trest smrti bol v Československu zrušený s účinnosťou od 1. júla 1990. Rozsudky smrti vynesené pred týmto dátumom boli zmenené na doživotie.
Posledná poprava v bývalom Československu sa konala 8. júna 1989 v Bratislave. Dvadsaťdeväťročný recidivista Štefan Svitek z Brezna dostal absolútny trest za to, že ubil na smrť sekerou manželku a dve dcéry.
Posledný poprava na českom území bola vykonaná 2. februára 1989. popraveným bol Vladimír Lulek z Hradca Králové (34) odsúdený v januári 1988 za päťnásobnú vraždu a pokus o vraždu.
Poslednou ženou popravenou v Československu sa 12. marca 1975 stala dvadsaťštyriročná Olga Hepnarová, ktorá trest dostala za to, že v júli 1973 úmyselne vošla nákladným automobilom medzi ľudí na zastávke električky v Prahe 7 a zabila osem ľudí.
V súčasnosti vo svete má vo svojich právnych poriadkoch trest smrti cez 90 krajín, z toho asi 35 štátov ho neuplatňuje, teda nepopravilo nikoho počas posledných desiatich rokov.
Svetové tabuľky v počte popráv vedie dlhodobo Čína. Počet popravených v Číne je štátnym tajomstvom, podľa odhadov je ale v tejto krajine každoročne vykonaných niekoľko tisíc rozsudkov smrti. V Číne sa navyše trest smrti ukladá aj za nenásilné zločiny (podvody či úplatky). Na druhom mieste je Irán. Z európskych krajín praktizuje trest smrti už iba Bielorusko.
(zdroj: stcity.sk)
