Ivan bol ako každý iný mladý človek. Aj medzi nimi sa nájde jedinec, ktorý sa drží bokom od iných a nevyčnieva z radu. Taký bol aj Ivan Č., ktorý vo štvrtok premenil spojenú školu vo Vrútkach v peklo. Na to svojím životom doplatil zástupca školy a ďalšie osoby boli zranené.
Ivan bol zvláštny, utiahnutý samotár a okolie ho pokladalo za čudáka. Pre svoj hendikep, výrazný rázštep pery, prežíval počas svojho života peklo. V škole, kde sa mu spolužiaci vysmievali, bol šikanovaný, pre svoju tmavšiu pleť mu spolužiaci nadávali do Cigáňov, hoci ním Ivan nebol. Aj preto prvotné informácie po útoku tvrdili, že útočiaci bol Róm. Spolužiaci mu brávali jedlo, pľuli mu do neho, podkopávali nohy, strkali do neho alebo mu uštedrili pár faciek. Pri odchode zo školy si na neho spolužiaci zo školy počkali, naháňali ho. Podstúpil si v mladom živote neskutočné peklo. Ako je ale možné, že si to pedagógovia na Ivanovom správaní nevšimli?! Prednostka Anna Sviteková z mestského úradu vo Vrútkach, ktorý je zriaďovateľom školy, vyhlásila, že nemá vedomosť o takomto zázname o šikane. Aj to o niečom svedčí, hoci ani šikana neospravedlňuje Ivanove besnenie. Ale mohlo sa mu predísť? Možno.
Peklo ale neustúpilo ani neskôr v bežnom živote. Býval v jednom byte s rodičmi. Jeho otec niekoľko hodín po jeho smrti skolaboval a odviezla ho sanitka. Ivan posledný štvrťrok pracoval ako pomocný robotník vo vrútockom podniku ŽOS Vrútky. V osudný deň dopoludnia svojvoľne odišiel z roboty a rozhodol sa v škole zabíjať. Možno aj mstiť za to, čo mu spolužiaci, a svojou nevšímavosťou zrejme aj pedagógovia, spôsobili.
Do Ivana, pričom o jeho osude nič nevedel, si za každú cenu musel “kopnúť” aj samotný Matovič. “Bohužiaľ, blázni medzi nami žijú a takýmto situáciám nedokážeme zabrániť.“ Matovič to musí vedieť najlepšie…
(SCa, il.foto: hladacipokladov.sk)
