Líder strany Smer Robert Fico v reakcii na vysokú ziskovosť bánk žiada zvýšenie osobitného odvodu pre banky. Vďaka získaným zdrojom chce Fico financovať sociálne opatrenia. Povedal, že jeho predstavou je na budúci rok stanoviť pevný 13. dôchodok.
Fico vyhlásil, že za vysokými ziskami bánk nie je to, že by poskytovali dobré úvery, ale výrazné zvýšenie poplatkov za ich služby. „To nie je zisk, ktorý by banky zarobili tým, že dávajú úvery. Jediným dôvodom je nová poplatková politika bánk. Zaznamenali sme, že od 1. januára 2018 došlo k výraznému zvyšovaniu poplatkov, pričom nárast sa pohybuje od 20 % až do 233 %. To je nonsens,“ vyhlásil Fico.
Vyčíslil, že za posledné roky ziskovosť bankového sektora vzrástla z 560 miliónov eur v roku 2014 na 639 miliónov eur v minulom roku a v tomto roku by mala ziskovosť dosiahnuť približne 700 miliónov eur. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ majú nadpriemernú 11-percentnú ziskovosť.
„Slovenský bankový sektor napriek tomu, že sme zaviedli osobitný bankový odvod v roku 2012, vykazuje na Slovensku nadpriemernú ziskovosť v porovnaní s ostatnými bankovými sektormi v Európskej únii,“ tvrdí Fico. Podľa Fica majú banky také zisky, aké sa dosahujú len pri obchode s drogami alebo s bielym mäsom.
„Preto treba hovoriť o zvýšení osobitného odvodu pre banky,“ povedal Fico, ktorý ohlásil, že Smer navrhne od 1. 1. 2020 zvýšenie odvodu z 0,2 % na O,4 %. V budúcom roku by mal odvod do štátneho rozpočtu priniesť približne 120 – 130 miliónov eur.
Touto problematikou by sa mala v stredu (6. 11.) zaoberať vláda. Fico avizoval, že ak sa tak nestane, do parlamentu predložia poslanci vlastný návrh.
Zhoda v koalícii
Na zvýšení bankového odvodu je podľa Fica zhoda aj v rámci koalície. Zároveň upozornil na to, že sa toto opatrenie neprijíma z dôvodu budúcoročného rozpočtu. „Toto nie je z dôvodu rozpočtu. Mám informáciu, že vládne spokojnosť. Rezorty, ktoré potrebovali viac, tak dostali. Neočakávam problém v koalícii. Tento zákon v parlamente prejde s ľahkosťou,“ očakáva Fico. Zároveň dodal, že ak vláda nepredloží návrh, tak ho predložia koaliční poslanci.
Banková asociácia: Ohrozí to finančnú stabilitu
Slovenská banková asociácia (SBA) však už minulý mesiac po vyjadreniach Koaličnej rady upozornila na to, že predĺženie platnosti odvodu ohrozí finančnú stabilitu sektora. Hoci podľa asociácie patrí medzi najstabilnejšie v Európskej únii, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. Asociácia upozorňuje aj na viaceré zmeny, ktoré sa pri bankovom odvode udiali.
Zavedený bol v roku 2012 a dočasne mal platiť do roku 2020. Asociácia upozorňuje na to, že pôvodne sa mal odvod platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 na rovnaký účel, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili do tohto fondu 110 miliónov eur.
Nová vlna poplatkov
Slováci čelia jednej vlne zdražovania bankových poplatkov za druhou. S príchodom novembra menia svoje cenníky tri domáce banky a v decembri sa pridajú ďalšie dve. Ľudia s viacerými účtami v bankách mohli v tomto roku až šesťkrát na vlastnej koži pocítiť zvyšovanie cien finančných služieb. Ešte pár rokov dozadu pritom finančné domy menili cenníky raz, maximálne dva razy za rok.
Nová vlna poplatkov prichádza hneď po tom, čo vláda oznámila, že predĺži bankový odvod a získa desiatky miliónov eur na sociálne opatrenia pred voľbami. Za prvých šesť mesiacov tohto roku zisky domácich finančných domov stúpli o 2,2 percenta a dosiahli 345,6 milióna eur.
Banky na Slovensku, ktorých matky sídlia v zahraničí, sa snažia udržať si vysoké zisky aj za cenu zvyšovania poplatkov. Napríklad Tatra banka najnovšie oznámila, že od 31. decembra znižuje úroky na sporiacich účtoch na rovnú nulu, z predošlých 0,01 percenta. Ľudia tak nezískajú pri sporení nič. Banka to zdôvodnila zmenou úrokov na medzibankovom trhu.
Keby som bol Glváčom, odstúpim až po Sulíkovi, Matovičovi a Kiskovi
Líder Smeru Robert Fico sa na tlačovke venovanej odvodu pre banky nevyhol novinárskym otázkam smerujúcim ku kauze podpredsedu NR SR Martina Glváča (Smer).
Fico vyhlásil, že najväčšie kauzy Mariana Kočnera, ktorý je obžalovaný z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, sú z čias vlády Ivety Radičovej.
Fico v súvislosti s Glváčom zopakoval svoje slová, že má jeho podporu. „Budem rešpektovať každé rozhodnutie, ktoré Martin Glváč urobí. Každé jedno,“ zdôraznil. Poukázal pri tom na selektívnu mieru zodpovednosti voči Smeru. Podľa jeho slov komunikácia Mariana Kočnera s Glváčom dokazuje, že sa spolu poznali dlhšie obdobie, nechcel však posudzovať jej obsah.
Médiá urobili z Kočnera celebritu
Fico pripomenul, že sa s Marianom Kočnerom poznali viacerí politici a viacerí sa s ním aj stretli. Podľa svojich slov sa s ním aj on osobne stretol na niekoľkých oslavách. „On bol všade. Vy ste z neho urobili celebritu,“ povedal zástupcom médií. Na otázku o svojom bývaní v komplexe Bonaparte odpovedal, že v budove už od leta nebýva. Tvrdí tiež, že Marian Kočner v nej nikdy nebýval.
Glváč mal v parlamente koncom októbra čeliť odvolávaniu pre jeho údajnú komunikáciu s Marianom Kočnerom. Poslanci však neschválili program mimoriadnej schôdze. Glváč následne informoval, že svoje rozhodnutie oznámi čoskoro.
Komunikáciu medzi Glváčom a Marianom Kočnerom cez aplikáciu Viber zverejnil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Tvrdí, že Glváč mal vedieť o viacerých kauzách Mariana Kočnera, napríklad, že si nominoval svojho človeka do funkcie zástupcu riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Líder OĽaNO tvrdí, že Glváč klamal o tom, že sa s podnikateľom od roku 2012 nestretol.
Glváč tvrdenia odmietal, podal pre ne aj trestné oznámenie.
(zdroj: infovojna.sk, foto: Shutterstock)
