Míľnik ľudstva, pristátie na Mesiaci, sa odohralo pred viac ako 50 rokmi, no o kontroverziách, ktoré okolo neho vznikli sa rozpráva do dnešného dňa.
21. júla 1969 sa Neil Armstrong stal prvým človekom, ktorý si zastal na povrchu Mesiaca. O 22 minút neskôr sa k nemu pridal ďalší astronaut Buzz Aldrin. Títo dvaja astronauti boli súčasťou misie americkej vesmírnej agentúry, NASA. Armstrong sa zapísal do histórie zapichnutím americkej vlajky do mesačnej pôdy a jeho slávnym výrokom: „Malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“
K autenticite záberov mal čo povedať aj filmový expert Howard Berry, ktorý sa na ne pozrel odborným okom.
„Niektorí ľudia tvrdia, že keď sa pozeráte na ľudí v spomalenom zábere, vyzerajú akoby sa nachádzali v prostredí s nízkou gravitáciou. Lenže vytvorenie spomaleného filmu vyžaduje viacej záberov, ako pri točení bežného filmu. Potrebujete k tomu aj kameru schopnú zachytiť viacej záberov za sekundu, než bežné prístroje. Keď to prehráte normálnou rýchlosťou, zábery vyzerajú spomalene,“ vysvetľuje Howard Berry.
Zachytiť teda 143 minútové video (pozn. redakcie: dĺžka vysielania záberov z Mesiaca) v spomalenom zábere jednoducho nebolo možné. Na to by bolo treba 47 minút surových záberov, čo vtedajšia technika nezvládala ukladať.
Okrem toho by bolo na nakrútenie takýchto záberov treba tisíce metrov filmu. Tie by museli byť nastrihané a následne pospájané v štúdiu, čo by vytvorilo „artefakty“ (pozn. redakcie: viditeľné chyby na filme), ktoré sa na záberoch nenachádzajú. Napriek týmto dôkazom sa však konšpiračné teórie neprestanú šíriť ďalej. Najnovšie prieskumy ukazujú, že až 20% Američanov, 25% Britov a 28% Rusov veria, že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované.
Více info Vosveteit.sk
