Populizmus zameraný proti štandardným politickým stranám na Západe je na vzostupe. Od prezidentských volieb v Amerike cez brexit až po vzostup antisystémových subjektov – ako je Hnutie päť hviezd (M5S) v Taliansku na ľavicovej politickej scéne či Alternatíva pre Nemecko (AfD) na pravej strane politického spektra – možno vnímať odmietanie starých doktrín a spolu s nimi aj terajších elít a politických inštitúcií. Uviedol to v piatok časopis NATO Review vo svojom internetovom vydaní.
Príčiny tohto vývoja môžu byť podľa NATO Review témou diskusií a, samozrejme, existujú rozdiely medzi situáciou v Európe a USA, dokonca aj medzi rôznymi časťami Európy – je však jasné, že Moskva túto vlnu nespokojnosti podporuje. Nielen preto, že ide o vývoj, ktorý spochybňuje medzinárodný poriadok, ktorý vznikol po roku 1945 a je založený na liberálnych hodnotách, ale aj preto, že predstavuje skutočné ohrozenie bezpečnosti Európy.
Netypické bezpečnostné provokácie sú zamerané tak na oslabenie vlád, ako aj na vojenskú silu. Použitím tzv. “nekinetických metód”, ako je špionáž, hakerstvo, šírenie zavádzajúcich informácií a skryté financovanie politických hnutí, sa Moskva snaží rozšíriť existujúce rozdiely v rámci NATO i v rámci EÚ. A práve populistické hnutia sú užitočným nástrojom Moskvy vzhľadom na ich otvorené odmietanie súčasných inštitúcií, noriem a základných pravidiel moderného globálneho systému.
“EÚ už rozvíja svoju bezpečnostnú úlohu, aj keď je to do značnej miery viac deklaratívna ako operatívna úroveň,” uvádza sa v článku, podľa ktorého by európske paralelné veliteľské obranné štruktúry nemali duplikovať alebo oslabovať NATO. Ak by k tomu došlo, najviac radosti by mala Moskva. Podľa tohto zdroja však ide skôr o dlhodobú iniciatívu EÚ zameranú na potvrdenie impulzov o spoločnej obrane než o “federalistické posilnenie pozemných síl”.
V prípade brexitu, odchodu členskej krajiny Únie s najväčším vojenským rozpočtom, by sa EÚ mala sústrediť na dve paralelné priority: zlepšiť zdieľanie spravodajských informácií a ochranných politických a finančných opatrení a v druhom rade povzbudiť členské štáty, aby vydelili dostatočné zdroje pre vlastné armády.
Ak sa EÚ rozpadne alebo nebude tejto oblasti venovať význam, jednotlivé členské štáty budú menej ochotné a schopné riešiť bezpečnostné výzvy.
NATO v nadchádzajúcom roku 2017 čelí iným výzvam než Európska únia zaťažená brexitom. Z hľadiska populistov je aj NATO terčom útokov, napríklad zo strany Národného frontu Mariny Le Penovej, ale necítiť také silné volanie po odchode z aliancie alebo po jej zrušení. Debaty sa sústredia skôr na vyhliadky, či sa krajiny ako Švédsko a Fínsko pripoja k Severoatlantickej aliancii, a na schopnosť spojencov zvýšiť obranné rozpočty na požadovanú dvojpercentnú úroveň HDP.
Vhodným príkladom tejto situácie je Poľsko, kde populistická vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) má vážne spory s Bruselom, ale je tvrdým stúpencom aliancie a dokonca chce prekročiť požadované dve percentá HDP na obranu.
“Ak bude EÚ tvrdiť, že jej prežitie je len otázkou lepších vzťahov s verejnosťou alebo užšej federalizácie, potom jej budúcnosť je neistá,” uvádza NATO Review.
Na druhej strane Únia môže dokázať svoju silu ako ochranca, ktorý pomáha členským štátom brániť sa proti neštandardným hrozbám. Ak by bol tento proces správne riadený, EÚ môže vytvárať potrebnú synergiu a viesť k posilneniu nielen európskej bezpečnosti a odrádzaniu ruskej agresie, ale aj pripraviť tábor populistov o časť svojej “munície” používanej proti EÚ.
(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)
