Ulice katalánskej metropoly Barcelona sa dnes zaplnili ľuďmi, ktorí v státisícoch prišli na pochod označovaný ako “vôbec najväčší” protest proti odtrhnutiu Katalánska od Španielska.
Pochod s názvom “Stačilo! Vráťme sa k rozumu” zorganizovala Katalánska občianska spoločnosť (SCC), ktorá ešte pred poludňajším začiatkom akcie na Twitteri napísala: “Mlčiaca väčšina, nech je naše hlasy počuť.”
Podľa SCC prišlo na pochod stúpencov jednotného Španielska, ktorí sa sami nazývajú “mlčiaca väčšina”, vyše milión ľudí. Miestna barcelonská polícia Guardia Urbana odhadla ich počet na 350.000.
“Sme mierumilovní občania, ktorí veria v spolužitie a slobodu. Ukážeme týmto menšinovým odštiepencom, že Španielsko je moderná krajina,” povedal v prejave na záver zhromaždenia 81-ročný laureát Nobelovej ceny za literatúru a novinár Mario Vargas Llosa.
Llosa sa narodil v Peru, ale prijal aj španielske občianstvo a v 70. rokoch 20. storočia žil v Barcelone. Vyhlásil: “Na zničenie toho, čo sa vybudovalo za 500 rokov, by bolo treba viac než len zosnovať prevrat.”
Obrovský počet účastníkov barcelonského pochodu za jednotu Španielska ukazuje, že proti nezávislosti Katalánska je “nesmierne veľký počet Kataláncov”, povedal novinárom Llosa ešte počas pochodu. “To, že sa zhromaždenia zúčastňuje tak mnoho ľudí, prekonáva najoptimistickejšie očakávania. Je to znak toho, že ohromné množstvo Kataláncov je proti nezávislosti, proti prevratu a za ústavu, zákon a vládu zákona,” dodal novinárom muž, ktorý bol najprominentnejším účastníkom pochodu.
Ľudia zahalení do španielskych a katalánskych vlajok (odlišných od vlajok katalánskych separatistov) už od rána skandovali v uliciach “My všetci sme Katalánci”, “Len jeden národ” a “Puigdemont do väzenia”.
Puigdemont je regionálny premiér Katalánska a šéf separatistickej koalície, ktorá zorganizovala 1. októbra katalánske referendum o nezávislosti aj napriek tomu, že ho ústavný súd zakázal. Španielska polícia sa pokúšala násilne zastaviť toto ľudové hlasovanie.
Dnešný barcelonský pochod proti odtrhnutiu Katalánska podporil počas jeho priebehu aj španielsky premiér Mariano Rajoy a zaprisahal sa, že krajina zostane zjednotená. Na Twitteri napísal: “Vráťme sa k rozumu a ochráňme demokraciu, ústavu a slobodu. Zachováme jednotu Španielska. Nie ste sami.”
Ešte pred pochodom sa stovky ľudí zišli pred miestnym sídlom španielskej vojenskej polície, Civilnej gardy, a vyjadrili jej podporu, keďže je obviňovaná z násilia proti separatistom počas referenda.
Protestujúci, z ktorých mnohí pricestovali autobusmi alebo vlakmi z iných častí Španielska, pochodovali pokojne. Podporovala ich vládnuca Ľudová strana (PP) premiéra Rajoya, katalánska strana Občania (Ciudadanos) naklonená PP a v poslednej chvíli sa pridala aj opozičná Socialistická strana.
Údaje o účasti na pochode sú pôsobivé, ale stále nižšie než účasť na generálnom štrajku 3. októbra, ktorý zorganizoval tábor za nezávislosť katalánskeho regiónu. Počas tohto štrajku vyšlo do ulíc Barcelony 700.000 ľudí, ako odhadla Guardia Urbana.
Odtrhnutie Katalánska je hlboko rozdeľujúcou témou: v spornom referende sa za odtrhnutie od Španielska vyslovilo 90 percent Kataláncov. Avšak ľudové hlasovanie bojkotovala väčšina katalánskych zástancov jednotného Španielska, preto bola účasť hlasujúcich len 43-percentná, napísala dnes tlačová agentúra DPA.
Prieskum verejnej mienky dnes zverejnený konzervatívnym denníkom La Razón ukázal, že proti vyhláseniu nezávislosti Katalánska je 79,4 percenta Španielov a 58,9 percenta Kataláncov.
Puigdemont má v utorok 10. októbra predniesť prejav v katalánskom parlamente, ale je pod tlakom, aby plány na osamostatnenie regiónu zastavil. Vyostril by totiž už aj tak najväčšiu politickú krízu v Španielsku od roku 1981, keď došlo k neúspešnému vojenskému puču.
(JRu, hlavnespravy.sk)
