Vo väčšine členských štátov EÚ existuje dlhá tradícia úpravy letného času. Väčšina z nich siaha až do obdobia prvej či druhej svetovej vojny alebo ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia. V tom čase išlo najmä o úsporu energie. Ďalšími dôvodmi bola napr. Bezpečnosť cestnej premávky, predĺženie voľnočasových aktivít vďaka dlhšiemu dňu alebo jednoducho harmonizácie vnútroštátnych praktík s praktikami susedov či hlavných obchodných partnerov.
Úprava letného času na úrovni EÚ existuje od 80. rokov minulého storočia a v súčasnej dobe sa riadia smernicou 2000/84 / ES. Smernica stanovuje povinnosť prejsť na letný čas poslednú nedeľu v marci a vrátiť sa k zimnému času poslednú nedeľu v októbri.
Existuje mnoho štúdií analyzujúcich, či zmena času je prospešná alebo nie. Jeden z hlavných faktorov bola úspora energie. Z výsledkov výskumu však vyplýva, že vplyv celkových úspor energie pri prechode na letný čas je okrajový. Úprava letného času mala podľa odhadov priniesť viac času na voľnočasové aktivity vonku, ale na druhej strane výsledky chronobiologického výskumu naznačujú, že zmena vplýva na prirodzený biorytmus organizmu.
Ani vzťah medzi úpravou letného času a dopravnými nehodami nie je jednoznačný. V zásade možno povedať, že nedostatok spánku v dôsledku posunu času o hodinu dopredu na jar môže zvýšiť riziko dopravných nehôd. Zároveň však viac hodín denného svetla počas leta má pravdepodobne na bezpečnosť cestnej premávky pozitívny vplyv.
Sťažnosti ľudí sa týkajú skôr negatívnych zdravotných dopadov kvôli nedostatku spánku a podobne. Niektorí ale žiadajú, aby bol súčasný systém zachovaný, pretože sa domnievajú, že má pozitívny vplyv.
Niektoré členské štáty sa nedávno problematikou letného času zaoberali. Napríklad Fínsko požiadalo, aby bol prechod na letný čas zrušený, a Litva žiadala revíziu súčasného systému tak, aby zohľadňoval regionálne a geografické rozdiely. Európsky parlament prijal vo februári 2018 uznesenie, v ktorom žiada komisiu, aby vykonala dôkladné hodnotenie smernice a prípadne predložila návrh na jej revíziu. Európsky parlament vo svojom uznesení tiež uviedol, že je veľmi dôležité jednotný časový režim v EÚ zachovať.
Komisia chce preto v tejto súvislosti zhromaždiť názory obyvateľov EÚ, či súhlasia s terajšou zmenou zimného času na letný alebo nie. Dotazník je k dispozícii TU vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Ak respondent nesúhlasí so zverejnením osobných údajov, bude jeho príspevok zverejnený anonymne.
(hlavnespravy.sk, foto: Shutterstock)
