Keď sprevádzame niekoho po najrôznejších lekárskych vyšetreniach alebo keď sme po napríklad úraze prišli o dolnú končatinu a tento vozík nám dáva silu žiť. Skupinka invalidných vozíkov bez pohybu a povšimnutia postáva zastrčená v tom najtmavšom kúte nemocnice či polikliniky. Ten, ktorý ho ale potrebuje vie, kde ho hľadať. Túto pomôcku berieme už akosi samozrejme a nikomu ani len nepríde na um, aká je jeho história. Pritom ide o veľmi zaujímavú relikviu našich dejín.
Pozrime sa, čo hovorí definícia:
Invalidný vozík je kolesové mobilné zariadenie, v ktorom užívateľ sedí. Zariadenie je poháňané buď manuálne (tlačením kolies rukami) alebo rôznymi automatizovanými systémami. Invalidné vozíky používajú ľudia, pre ktorých je chodenie zložité alebo nemožné pre chorobu (fyzickú alebo mentálnu), zranenie alebo invaliditu.

Invalidné vozíky možno rozdeliť na:

štandardné mechanické,
odľahčené mechanické,
multifunkčné a polohovacie mechanické,
aktívne mechanické,
elektrické
Človek by ani nebol povedal, že prvá písomná zmienka o invalidnom vozíku nájdená v Európe je o viac ako tisíc rokov staršia. Môže za to Jovani Fontana, taliansky konštruktér banských zariadení, ktorý zanechal vo svojej pozostalosti kresby invalidného vozíka s poznámkou, že ho vyrobil v roku 1546. Ďalším dokladom z tej doby je plátno dobového umelca, na ktorom v roku 1595 zachytil španielskeho kráľa Filipa II. sediaceho na masívnej stoličke s kolieskami, ktorú tlačil sluha. Najstaršie záznamy o „nábytku na kolieskach“ predstavuje nápis na kamennej doske v Číne a detská posteľ zobrazená na gréckej váze, oba tieto záznamy pochádzajú zo 6. storočia pred naším letopočtom. Prvé záznamy o stoličkách na kolieskach používaných na prevoz postihnutých sa datujú o 3 storočia neskôr v Číne. Číňania používali tento vynález na transport ľudí, ale aj ťažkých objektov. Rozdiel medzi týmito dvoma funkciami nebol výrazný po niekoľko ďalších storočí, až okolo roku 525 n.l. sa v čínskom umení objavili vyobrazenia vozíkov na kolieskach vyrobených špecificky na prevoz ľudí. Neskoršie záznamy pochádzajú z Európy z doby nemeckej renesancie. Invalidný vozík alebo „kúpeľné kreslo“ sa datuje okolo roku 1760.Ale skutočného predchodcu súčasného invalidného vozíku zostrojil len 22-ročný hodinár Stefan Farfler z Norimbergu. Vyrobil ho v roku 1655 pre zlepšenie vlastnej mobility.
Už v čase vojny sa na trhu začali objavovať prvé invalidné vozíky s vlastným pohonom. Britskí inžinieri poskladali prvý invalidný vozík s motorovým pohonom v roku 1916. Vozík však bol veľký, ťažkopádny, komplikovane sa ovládal. Prvý funkčný invalidný vozík s elektrickým pohonom napokon zostrojili v roku 1923 anglickí konštruktéri. Od tej doby si ale invalidný vozík prešiel kozmetickými úpravami, aby sa dostal do takej podoby akú poznáme dnes. Historické pramene uvádzajú, že Harry Jennings a jeho postihnutý priateľ Herbert Everest, obaja mechanickí inžinieri, vynašli prvý ľahký, kovový, skladací invalidný vozík v roku 1933. Everest mal úraz chrbtice. Dvojica konštruktérov rozpoznala komerčný potenciál vynálezu a stali sa tak prvými veľkými výrobcami invalidných vozíkov s názvom „Everest and Jennings“. Ich podpera v tvare X („x-brace“ design) sa používa dodnes, aj keď už sjinými materiálmi a ďalšími vylepšeniami.

Na samom začiatku vývoja rolátora bola štvornohá barla. Táto existuje ešte aj dnes a využíva sa prevažne v obytných priestoroch. Brit Cribbles Robb William vymyslel túto pomôcku a nechal si ju v roku 1949 patentovať. Ďalším krokom bolo pridanie koliesok. V roku 1957 pridal Američan Olle M. Sundberg na štvornohú barlu kolieska, ale tento vynález sa nepresadil, pretože nemal väčší komerčný úspech. Prelom prišiel v roku 1978. Švédka Aina Wifalk, ktorá od detstva trpela detskou obrnou a mala problémy s pohybom, nakreslila rolátor ako ho dnes poznáme: so sedadlom na odpočinutie a ručnou brzdou. Švédsky fond na podporu vývoja a inovácii zdravotných pomôcok finančne podporil Ainu Wifalk v hľadaní výrobcu a pri výrobe prvého prototypu. Názov Rolátor sa presadil v 90-tych rokoch 20.storočia. Tento názov sa používa dnes v Nemecku, Švédsku, ale aj v Rusku a vo Fínsku.
Celosvetovo existuje asi 80 výrobcov rolátorov, ktorí tento vynález ďalej inovujú a rozvíjajú. Existujú už aj modely, ktoré sú prispôsobené rozličným chorobám, napr. pre pacientov trpiacich reumou. Aj vybavenie rolátorov sa časom zlepšilo; osvetlenie, držiak paličky, držiak na vodu…

Vráťme sa k invalidnému vozíku. Ako čas a technológie šli, materiál na jeho výrobu sa menil. Tak vznikli mnohé prevratné technológie.

Zaujímavý je projekt londýnskej spoločnosti Layer Design. Tá využíva 3D tlač k rýchlej tvorbe invalidných vozíkov na mieru, ktoré navyše majú atraktívny dizajn. Invalidný vozík s názvom GO je výsledkom šesťmesačného prieskumu s desiatkami vozičkárov a zdravotníkov. Výrobok je navrhnutý tak, aby pomohol ľuďom prestať vnímať invalidné vozíky ako zdravotnícke pomôcky. Majú to byť pre nich prepravné vozidlá zlepšujúce ich kvalitu života. Výsledkom dlhého vývoja sa stal invalidný vozík, ktorý je ľahký, samozrejme aj funkčný. Je zostrojený tak, aby zodpovedal potrebám používateľov s rôznymi postihnutiami hybnosti dolných končatín. Invalidný vozík GO bude mať dve časti vyrábané na mieru. Konkrétne ide o sedaciu časť a podperu na nohy. Obe časti sa prispôsobia hmotnosti, ako aj telesnému postihnutiu daného klienta podľa elektronických biometrických údajov. Nesmierne zaujímavým sa zdá byť projekt mladých tvorcov zo Slovenska, ktorí navrhli invalidný vozík ovládaný myšlienkami či iba žmurknutím alebo úsmevom. A vynálezca invalidného vozíka by dnes určite dôvod na úsmev mal. Kam sa dostal jeho pôvodný vynález. Ten, ktorý pomáha ľuďom žiť plnohodnotný život.

(SCa, www.ceskoaktaulne.cz, foto: Shutterstock)

Komentáře