Áno i nie. Všetko záleží na prístupe konkrétneho človeka cestujúceho vo vlaku či inom dopravnom prostriedku. Ale aby sme mohli seriózne a nezaujato posúdiť skutočnú situáciu a dodržiavanie všetkých pravidiel prepravy v tomto na cestovanie nepriaznivom “koronavírusovom” období, nasadli sme na rýchlik R 832 Tajov Levice – Šaľa. Ešte predtým sme si telefonicky overili cestovný poriadok a, pochopiteľne, aj bezpečnostné pravidlá cestovania.
Je sobota, 4.4.2020, čas 08:00, vlaková stanica Levice.
Bezproblémovo si kupujeme cestovný lístok, za ktorý platíme, aby sme minimalizovali prípadné bezpečnostné riziko aj zamestnancov vlakovej stanice, platobnou kartou. Lístok máme vo vrecku. Vlakové spojenie prichádza načas, čo je zo smeru Banská Bystrica dosť prekvapujúce. Okrem nás v Leviciach nastupujú ešte traja mladí cestujúci. Miesta je pomerne dosť neobsadeného, ale zámerne si vyberáme 6 miestny box určený pre rodiny s deťmi. Dôvodom je zvláštne vyzerajúci cestujúci. Muž vo veku asi 50 rokov. Zvláštne znamenie: nemá rúško. Sadáme si tak, aby medzi nami bol minimálne 2 metrový priestor a otvárame si maličké okno na vetranie. Samozrejme, že máme nielen rúška, ale aj rukavice počas celého pobytu vo vlaku.
Prvá zastávka je Podhájska. Pramálo cestujúcich vystúpi, ešte menej nastúpi. Zaujme nás železničiar postávajúci vo dverách výpravcu železničnej stanice, pričom má rúško omotané okolo krku. Náš cestujúci až do Šurian telefonuje cez skype s kýmsi, čo zisťuje jednotlivé spoje z Bratislavy na Myjavu. Dosť nám vadí hluk a krik, ktorý sa šinie vozňom, no čakáme na príchod sprievodcu. Ten sa prvý krát objavuje až za stanicou Šurany. Flegmaticky, s rukami vo vreckách mladý pán pôsobí, že sa práve zobudil. Pozerajúc si naše cestovné lístky vraví nižšej pani stojacej za ním cieľ našej cesty. Sprievodca s pani sa poberajú na odchod. Obom sa snažíme naznačiť, že pán sediaci pred nami nemá rúško. Šokuje nás absolútny nezáujem sprievodcu i pani, ktorá mu tvorí spoločnosť. Paradoxne sa za ich chrbtom spúšťa oznam pre cestujúcich o tom, že ak nemajú rúška, budú z prepravy vyradení. Nič z toho sa ale nedeje! Cestujúci si medzitým odskočí na WC, poprechádza sa po chodbe, pričom je jasne vidno, že rúško nemá. A očividne ho to ani netrápi. Svoj bezprízorný pohľad venuje nám iba raz – zrejme si všimol, že máme rúška – no ďalej si niečo pre seba mrmle a skypuje cez svoj notebook.
Konečne v Šali vystupujeme. Cestou k dverám vozňa ešte stretávame pani, ktorá si zapisovala náš cieľ cesty zrejme pre štatistické účely. Oznamujeme jej, že konkrétny pán nemá rúšku, ale stretávame sa s absolútny nezáujmom. V cieľovej stanici Šaľa prípad preto oznamujeme pani v pokladnici železničnej stanici, ale tá nás odbije s tým, aby sme volali na číslo 18 881. Viac nám nevenuje svoju pozornosť. Na danom čísle prijímajú náš podnet a pani nám sľubuje, že okamžite volá do tohto vlaku. Po nás chce vedieť, o koho ide (muž), kde sedí (box pre rodiny s deťmi), kam cestuje (to sa nám našťastie podarilo z jeho telefonátu zistiť, že vystupuje na Hlavnej stanici v Bratislave, s kade ide bratislavskou MHD k Tescu v Petržalke a tam sa má stretnúť s volajúcim pánom, ktorý ho nasmerovával po Bratislave), kde nastúpil (to nevedno, ale v Leviciach už bol vo vlaku) a v ktorom vozni za rušňom sedí (to ale nevieme presne). Pripadáme si ako detektív. Dohodli sme sa, že nám ŽSSK dá vedieť, ako to dopadlo. No nestalo sa tak.
Cesta zo Šale do Levíc, našťastie, prebehla bez akýchkoľvek problémov. Jedinú výtku si snáď zaslúži nefunkčný reproduktor oznamujúci blížiacu sa stanicu.
Poobede kontaktujeme službukonajúceho pána na stránke www.zssk.sk, kde je umožnený online kontakt. Z jeho komunikácie získavame presvedčenie, že o prípade ani nevie. Neskôr nám píše, že prípad bol vyriešený, ale nami označený pán rúško MAL. To je v rozpore so skutočnou udalosťou. Pracovník komunikácie s klientmi ŽSSK nám prízvukuje, že je tomu tak podľa hlásenia sprievodcu rýchliku, ktorý údajne cestujúceho vyhľadal a potvrdil im, že pán rúšku mal. Jediná rada je, aby sme písomne podali sťažnosť na ŽSSK. To sa nám pre dané okolnosti ale zdá byť akosi primálo. Šokuje nás predovšetkým laxný prístup kompetentných pracovníkov národného prepravcu ŽSSK, ktorý sa ku skutočnej ochrane cestujúcich stavia veľmi zvláštne.
Na začiatku sme si položili otázku o bezpečnosti cestovania vo vlaku. Po včerajšku ale jednoznačnú odpoveď nevieme. Preto ak už musíte cestovať MHD, autobusom či vlakom, zvážte všetko za i proti.
(SCa, il.foto: archív)
