„Rusom trvá dlho, kým osedlajú koňa, ale potom jazdia rýchlo,“ citovala Kiseljova televízia BBC. Slová známeho moskovského propagandistu, ktorý má blízko ku Kremľu, zazneli v čase, keď Spojené štáty presúvajú v Nórsku 300 amerických vojakov bližšie k ruským hraniciam. „Rýchlou jazdou“ na koni Kiseljov myslel nedávne manévre a taktické presuny ruských ozbrojených síl.
Minulý týždeň Moskva vyslala do Stredozemného mora trojicu vojnových plavidiel, ktoré patrolovali v Čiernom mori. Na palube pritom majú aj rakety schopné niesť jadrové hlavice, čo sa Západu veľmi nepozdáva.
Ruské varovanie
Presun lodí schopných odpáliť nukleárne zbrane však nie je jediné, čo robí vrásky na čele vojenských veliteľov Západu. Do Kaliningradskej oblasti, na hraniciach s Poľskom, poslalo Rusko rakety typu Iskander-M, na ktoré sa tiež dajú namontovať jadrové hlavice.
Nie je to však len približovanie sa ruských jednotiek k Európe, tak veľmi trápiace odporcov ruskej politiky, ktorá je odpoveďou na zvýšenú prítomnosť vojsk NATO vo východnej Európe a Pobaltí. Napríklad do Egypta sa chystá 5 000 ruských vojakov na spoločné cvičenie s tamojšou armádou a ani táto aktivita Západ neteší.
Napäté vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi zhodnotil Michail Gorbačov v nedávnom rozhovore pre portál Politico. Bývalý vodca niekdajšieho Sovietskeho zväzu označil súčasný stav, v akom sa bilaterálne vzťahy dvoch mocností nachádzajú, za „kolaps vzájomnej dôvery“ medzi Moskvou a Washingtonom.
Podľa Gorbačova by sa mali Rusi s Američanmi začať znova baviť o demilitarizácii a kompletnom jadrovom odzbrojení. „Myslím si, že svet sa dostal na nebezpečné rázcestie. Zastaviť dialóg bola tá najväčšia chyba. Teraz sa musíme vrátiť k prioritám ako jadrové odzbrojenie, boj proti terorizmu a globálnym prírodným katastrofám. V porovnaní s týmito prioritami je všetko ostatné druhoradé,“ uviedol Gorbačov.
Prípravy na oboch stranách
V Nórsku sa jednotky americkej armády presúvajú bližšie k hraniciam s Ruskom. Tristo mariňákov USA umiestnia v Trøndelagu. Podľa Johna Christiana Skogana z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné otázky môže na mieste vyrásť vojenská základňa a to by zase mohlo viesť k neželanej reakcii Ruska.
„Toto sa deje v čase, keď je situácia vo vzťahu medzi Ruskom a NATO zložitá. Je preto dôvod mať sa na pozore,“ uviedol Skogan.
Na najhoršie sa chystajú aj Rusi, ktorí okrem masívnych vojenských manévrov a presunov vojenskej techniky na strategické pozície pripravujú na prípadný vojenský konflikt so Západom aj samotných obyvateľov. Pred pár dňami nariadil Kremeľ evakuačné cvičenie, na ktorom sa zúčastnilo až 40 miliónov vládnych zamestnancov a pracovníkov štátnej správy.
O evakuačnom cvičení v Rusku sme písali TU.
Na vojnu kolosálnych rozmerov proti Západu sa pripravujú nielen vojaci a zamestnanci štátnych inštitúcií, ale aj samotní Rusi. Gubernátor Petrohradskej oblasti Georgij Poltavčenko vydal nariadenie, podľa ktorého by mali v prípade, že vypukne vojna, dostať obyvatelia Petrohradu a priľahlých oblastí len 300 gramov chleba na deň počas 20 dní. Podľa portálu Newsru je to menej ako jedno balenie krájaného chleba na osobu. Len pripomeňme, že počas druhej svetovej vojny dostávali obyvatelia vtedajšieho Leningradu, dnes Petrohradu, 800 gramov chleba na osobu a deň.
A zase Sýria
Jednou z hlavných príčin napätia, ktoré vládne medzi USA a Ruskom, je situácia v Sýrii, kde Moskva bojuje proti teroristom z IS aj odporcom prezidenta Baššára Asada. To, že Kremeľ stojí na strane Asada, je pre Spojené štáty, ktoré podporujú povstalcov, problém. Zdá sa však, že sa ho nepodarí len tak ľahko vyriešiť, lebo ani jedna zo strán nechce od svojich cieľov ustúpiť.
Ruské ministerstvo obrany už varovalo „západné horúce hlavy“ a „amatérov“, aby neverili tomu, že sa môžu vyhnúť ruskej protilietadlovej obrane v Sýrii. „Akýkoľvek útok na územia pod kontrolou sýrskej vlády predstavuje jasné ohrozenie ruských jednotiek,“ uviedol generálmajor Igor Konasjenkov v oficiálnej tlačovej správe ministerstva obrany.
Vyhlásenia rezortu obrany sú reakciou na útok západných spojencov zo 17. septembra, pri ktorom prišlo o život najmenej 60 sýrskych vojakov. Spojené štáty, Dánsko a Austrália, ktorých jednotky sa na útoku podieľali, sa ospravedlnili a uviedli, že cieľom mali byť pozície teroristov z takzvaného Islamského štátu.
Rusko sa však podľa vývoja udalostí zrejme neuspokojilo s ospravedlnením. „Útok na sýrsku armádu bude považovaný za útok na ruské jednotky,“ uviedol predseda Ruskej rady pre zahraničnú a obrannú politiku Fyodor Lukjanov pre dánske médiá.
zdroj: parlamentnelisty.sk
