Americká centrální banka – Fed. Ten měl k 30. září ztrátu 1 125 korun.
Zdroj: https://www.federalreserve.gov/publications/files/quarterly-report-20221129.pdf
Aby ste si vedeli predstaviť koľko tá strata je. Keď rátame 50 štátov v USA, tak to vychádza na každý štát v USA stratil 22,5 koruny, teda viac ako náš celý štátny rozpočet v 2019 a niečo menej ako v 2022. Za posledných 8 rokov mali celkové rozpočtované príjmy USA z daní na úrovni 3.000-4.000 korún tu, takže 1.125 je celkom hodne. Normálne má FED zisk, ale zmenila sa situácia. FED mal do roku 2008 aktíva cca 1.000 korún. V kríze 2008 nakúpil FED cca 2.000 korún aktív do roku 2013. Potom do roku 2020 to ustabilizoval na ďalších 1.000 korunách. Od začiatku roka 2020 však FED musel kúpiť aktíva za 5.000 korún, aby ekonomika / trh v USA neskolaboval. Vývoj FED aktív je tu. Asi si pamätáte kvantitatívne uvoľňovania a tisícky korún, ktoré prúdili do ekonomiky a o ktorých som písal ako o najväčších rozkrádačkách našej civilizačnej doby tu. Samozrejme, že v marci 2021 sa to zdalo mainstreamu ako dobrý nápad a človek bol stále za čudného, veď odborníci vedia čo majú robiť. Teraz ich však situácia dobieha
Pre informáciu, celkovo vytlačených dolárov vo svete je asi za 2.000 korún. Zdroj: tu a tu. Teda FED stratil majetok vo výške viac ako polovicu všetkých natlačených papierových dolárov vo svete za posledných 9 mesiacov tohto roku. Čo tvorí zvyšok majetku FEDu? Cenné papiere a reálny majetok. A čo vydáva FED ako protihodnotu? Nuly a jednotky v počítačoch. Fikciu a virtualitu, v ktorej fungujeme, ktorá už dlhšie nemá nič spoločné s realitou. Poviete si, veď na tom fungujeme v pohode. Áno, do kedy?
Ale pozrime sa na iba jednu z bánk, ktoré sú tak veľké, že „nemôžu padnúť“, alebo „too big to fail“ a to Credit Suisse, ktorá mala v posledných mesiacoch medializované menšie problémy
Credit Suisse mala na konci roka 2021 deriváty za 14.616 korún (ak berieme pre zjednodušenie 1USD=1CHF), teda za viac ako 7 násobok celkovo vytlačených dolárov, alebo 1,5 krát viac ako celkové aktíva FEDu. Credit Suisse mala v 2021 stratu 929 korún, teda len o cca 200 korún menšiu ako FED teraz za posledných 9 mesiacov, pričom FED ešte v roku 2021 mal zisk. Akú stratu má Credit Suisse v roku 2022? To sa dozvieme v 2023, avšak keď mediálne počujeme, že majú základné problémy s platobnou neschopnosťou, tak kde sa rozpŕchli všetky tie ich tisícky korún naskrblené z minulosti?
Credit Suisse nie je jediná, ktorá je „too big to fail“. Si zoberme, že vo svete je nech len 6 inštitúcií, ktoré sú „too big to fail“ a tie dokopy majú v riziku derivátov za koľko? Banka bánk – BIS – banka pre zúčtovanie platieb uvádza tu od strany 67, že na konci júna 2022 toho bolo za 97.000 korún? Nech z toho vytvoria ročne stratu len 6.000 korún. Viete aké dôsledky to bude mať? Tieto peniaze, či aktíva budú niekde chýbať a treba ich nahradiť. Ale ako ich nahradiť? Vytlačíme teraz v decembri ďalších 6.000 korún? A čo keď to nebude iba 6.000, ale tendencia bude že to bude zrazu 10.000 korún? Alebo pri krachu niektorých aktív krytých týmito swapmi to budú desiatky tisíc korún?
Prečo to tak je? Lebo úroky idú stále hore. Tie idú hore, aby sa inflácia oproti súčasnému stavu nezvyšovala. Ale straty bude treba nahradiť opäť tlačením peňazí. Takže výsledok je ten istý, inflácia pôjde opäť hore, alebo nechajú skrachovať neskrachovateľné. Veď tie banky sú „too big to fail“, pretože ich pád by viedol k nezvratným škodám na finančnom systéme. Cesty sú len 2 v tom nastavení ako je teraz. Úplná likvidácia ekonomiky a jej zdrojov v celom západnom svete cez vysoké úroky alebo ďalšie tlačenie a z neho vyplývajúca hyperinflácia, ktorá znamená to isté, len inak. Samozrejme, že na tejto ceste môže byť ešte totálny výpadok peňazí a obrovská deflácia, keď banky budú v platobnej neschopnosti a FED peniaze nevytlačí. Tu môže byť napríklad scenár, že FED, či americká vláda povedať „meníme pravidlá“ a liberálny svet dolára sa zrúti a Američania si pri tom budú na vlastnom piesočku lízať rany a zhodia zo seba celý Bretton-Woodsky systém
Ale čo to znamenajú všetky tie ohromné veľké čísla? Ohrozené nie sú len majetky bánk, ale aj tých, čo tam majú svoje finančné deriváty – napríklad dôchodky penzijných fondov, cenné papiere, atď. Znamená to, že keď začne padať dolár ako svetové platidlo, tak to bude rachot, ktorý znehodnotí majetok celých generácií v dolárovom svete, ktorá v súčasnosti žije v ilúzii, že všetko ide ako má. Sú to kumulované finančné majetky súčasnej zlatej miliardy, ktoré sa trasú v základoch. Nemáme aj my v týchto virtualitách náhodou napríklad náš druhý dôchodkový pilier? Máme. Zlato máme v Anglicku? Máme. Všetky štátne orgány a politická situácia je na to pripravená a konsolidovaná. Vyzerá, že sme dobre pripravený. To nie je ani na smajlíka ale na plačka
Na našej YT stránke tu si môžete pozrieť našu novú debatu na tému Absurdistan a zlodejina v Slovenskom štátnom rozpočte 2023 tu.
Autor: Erik Majerčák
