Prekognitivní sny! Jsou časté, ale lidé se o nich bojí hovořit

Reč je o prekognitívnom snení, teda o jave, kedy o niečom snívame a čoskoro sa scéna zo sna presne zopakuje v realite. Niekedy sa situácia zopakuje v deň po prebudení, niekedy však až o niekoľko rokov neskôr. Nedá sa povedať, že by išlo o zhodu náhod, ľuďom sa totiž snívajú presné scény s rôznymi detailmi, ktoré neskôr v realite ožijú.

Prekognitívne sny sa môžu objaviť len raz za život, ale aj častejšie. Prinášame vám príbehy ľudí, ktorí tento fenomén zažili. Užívateľ vystupujúci pod menom Terpinator_91 píše:

„Existuje veľa ľudí, ktorí zažili istú formu prekognitívneho sna alebo vízie, ktorá sa neskôr naplnila. Keď sa mi to stalo prvýkrát, bol som na strednej škole, blížila sa maturita. Bol som v pivnici nášho domu s dvoma priateľmi a hrali sme videohry, keď som mal zrazu pocit déjà vu. Spočiatku som nevedel prísť na to, prečo. Zrazu však išla v televízii reklama a pamätal som si, že presne noc predtým sa mi snívalo, ako tú reklamu sledujem. Vedel som presne, čo sa bude diať nasledujúcich osem minút. Každý moment, každé slovo, každý zvuk. Vedel som dokonca aj to, čo poviem, nič som však nezmenil. Ako keby som sa bál urobiť niečo iné, než čo som očakával, že sa má stať. Dodnes premýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby som niečo povedal. Mohol som vôbec? Bolo to neuveriteľne zvláštne, zrazu to však skončilo. Niekoľko týždňov sa nedialo nič zvláštne.

Keď sa to stalo druhýkrát, bolo to iné, pretože som si pamätal, čo sa mi snívalo predošlú noc, vedel som si však vybaviť len niekoľko detailov. Mal som zvláštny pocit, neriešil som to však, až kým som nemal ísť s otcom na večeru. Akonáhle som otvoril dvere, vedel som, že je tu opäť ten pocit déjà vu. Vedel som, ku ktorému stolu mám ísť bez toho, aby som sa musel obzerať a keď som si sadol, povedal som otcovi, čo sa deje. Povedal som mu, že viem presne, čo mu poviem a čo mi on odpovie. Presne ako sa mi snívalo, otec vytiahol poznámkový blok a začal si všetko zapisovať, pretože to bolo niečo, čo ho mátalo od detstva až do dospelosti. Mal som pocit, že sledujem ten istý záber už piatykrát a všetko, čo som povedal a čo sa dialo bolo presne tak, ako som čakal.

A mám omnoho viac podobných zážitkov. Jednej noci som napríklad vedel, že môjho priateľa pohryzie had ešte predtým, než sme vôbec prišli na to, že v dome, v ktorom sme boli, sa had naozaj nachádza. Videl som vo svojich snoch atlétov, ktorí následne podali presne rovnaký výkon. Raz som svojej priateľke povedal, aké bude mať skóre na bowlingu, keď sme sa večer vybrali zahrať si. Posledný zážitok je spred šiestich rokov. Čím ďalej, tým menej sa prekognitívne sny objavujú. Možno je to preto, že sa za každú cenu snažím ignorovať, že sa to deje, pretože si to nedokážem vysvetliť.

Dokážem pochopiť teóriu toho, že čas nie je lineárny a ľudia môžu byť schopní nahliadnuť do akejsi slučky iného času. Premýšľal som však, či sa niečo podobné deje aj iným ľuďom a či to dokážu nejak vysvetliť. Nemám nad tým žiadnu kontrolu, nedokážem povedať kedy a akým spôsobom sa to prejaví. Netuším, ako to mám vysvetliť, nezdá sa mi však, že by išlo o náhodu.“

Na istom fóre, ktoré sa zaoberá lucídnym snením sa objavil príspevok:

„Dodnes si pamätám sen, ktorý sa mi prisnil, keď som mal 15 rokov. Bol som v práci a videl som niekoľko kolegýň, ako sa smejú a maľujú si tváre. O dva týždne neskôr som bol v práci a všetci sme sa pripravovali na firemnú akciu, paintballovú hru. A moje kolegyne sa smiali a maľovali si tváre. Pozeral som sa na to a pomyslel som si: presne toto sa mi prisnilo.“

Ľudia v komentároch sa k príspevkom vyjadrovali rôzne:

„Kto to nezažije, možno to nedokáže pochopiť. Musíte to zažiť, aby ste verili. A tak by to malo byť. Nemali by sme slepo veriť čomukoľvek. Som skeptická voči všetkému, čo som sama nezažila. O tomto však nemám pochýb, keďže s tým mám skúsenosť. Nie je to len o tom, že niekde ste a niečo zažijete a neskôr sa podobný scenár zopakuje. V takom prípade by sme mohli hovoriť o zhode náhod. V sne som dostala správu. Neskôr v ten deň som dostala skutočne presne tú istú správu. Aké sú šance, že sa také niečo stane náhodou?

Volala sa Amanda a nehovorila som s ňou 9 mesiacov. Pamätám si, že sa mi snívalo, ako pozerám na správu a píše sa v nej: Ahoj, tu AMANDA,…(zvyšok sna som si nepamätala). V skutočnej správe bolo jej meno taktiež veľkými písmenami. Keď mi zazvonil vo vrecku telefón, jednoducho som vedela, akú správu som práve dostala.“

Veríte, že prekognitívne sny skutočne existujú? Zažili ste už niečo podobné? Ak vás táto téma zaujala, na youtube je možné nájsť o prekognitívnom snení niekoľko dokumentov.

(KPa, skn.cz, Foto: skn.cz)

Přejít nahoru