Štrnásť rokov robil v mäsokombináte. Za ten čas videl veľa vecí, ktoré spotrebiteľ nemá šancu vedieť.
Po nasledujúcej výpovedi vás pravdepodobne prejde chuť na mäso a všetky mäsové výrobky. Muž, ktorý pracoval 14 rokov v istom závode, sa rozhodol prehovoriť o šokujúcom zákulisí procesov výroby.
Čo všetko sa robilo s produktmi predtým, než ste si ich dali do košíka a neskôr usmažili na panvici? Existuje niečo, čo aj zo smradľavého mäsa vykúzli akoby mávnutím čarovného prútika požívateľný produkt? Odpovede budú viac než prekvapivé.
Za 14 rokov videl veľa vecí, ktoré spotrebiteľ nemá šancu vedieť.
“Zväčšovalo sa všetko úplne. Také údené mäso alebo šunky. To sa napicháva vodou, konzervačnými látkami, aby to vlastne držalo vodu pokope. Tým pádom sa zvýši hmotnosť toho mäsa,” hovorí muž.
A o koľko percent sa zvyšoval objem mäsa? “Ľudia vlastne platia za vodu a ani o tom nevedia. Veľakrát o 80 aj o 100 percent. Je to jednoducho nastavené tak, aby na tom len zarobili,” tvrdí.
“Vodu môžeme pridávať do potravín za účelom “zriedenia” mäsa. To znamená, že pridávame vodu do mäsa za účelom zvýšenia jeho hmotnosti, a to už je operácia, ktorá vedie ku zavádzaniu spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ si nechce kupovať vodu za cenu mäsa. On si chce kúpiť mäso za cenu mäsa,” hovorí expert na analýzu potravín Peter Šimko.
Bývalý zamestnanec závodu tvrdí, že každým rokom sa zmenšovala reálna hmotnosť mäsa. “Bolo tam, dajme tomu 90 percent mäsa. O pol roka zistili, že to môžu nahradiť niečím úplne iným, tak už tam bolo 70 percent mäsa. Stále to klesalo. Nakoniec to bolo 50 na 50, čo sa týka pomeru mäsa a ostatných surovín,” hovorí muž.
Injektáž mäsa
Samá voda v mäse držať len tak nebude. A preto sa údajne pridával mix ďalších éčok, ktoré ju dokázali v produkte zadržať. Ako sa to teda robí?
“Je taký tunel s dopravníkovým pásom, volá sa to injektor a striekalo to ihlami do mäsa taký roztok, ktorý držal v mäse. Dávali sa tam látky, ktoré predlžovali trvanlivosť výrobku, dodávali mu chuť, farbu a vôňu,” vysvetľuje muž.
“Injektáž mäsa soľnými lakmi je legálna a bežne používaná technologická operácia a má za následok skrátiť priebeh solenia. Pretože solenie za normálnych podmienok trvá dni až týždne,” hovorí Peter Šimko.
Solením odborník myslí soliace prímesy ako dusitany sodné. Tie sa prirodzeným spôsobom veľmi pomaly dostávajú do geometrického stredu mäsa. A aby sa z finančných dôvodov celý proces skrátil, roztoky sa vstrekujú vraj aj stovkami ihiel.
“Môže sa dávať a aj sa dávajú látky zvané hydrokoloidy (polysacharidy rastlinného pôvodu) a tieto polysacharidy majú schopnosť pútať vo svojej štruktúre vodu. Takýmto spôsobom znižujeme obsah mäsových bielkovín v tomto výrobku a narastá obsah polysacharidov a pochopiteľne aj samotnej vody,” hovorí Šimek. Ak sa mäso nastrekne, musí to byť jasne a zreteľne uvedené na etikete. Napríklad, ak výrobca zväčší kuracie prsia, na etikete musí byť napísané, že je to mäsový prípravok. Plus percentuálny podiel vody a konzervačné látky, ktoré ju držia v svalovine. Avšak, ak sa mäso nastrekuje za účelom zamaskovania jeho skazenosti, so zákonom to už nemá nič spoločné.
Dostalo sa do závodu aj pokazené mäso?
Bývalého zamestnanca mäsozávodu sme sa opýtali, či sa stávalo aj to, že im prišlo pokazené mäso a neskôr sa ocitlo na obchodných pultoch. “Určite áno. Pokazené nie, bolo možno trošku chytené. Nebolo jednoducho čerstvé. Malo zelenú farbu trošku alebo bolo trošku sliznaté. Buď sa dalo do silného soľného roztoku alebo sa nastriekalo, vyúdilo a nebolo to vôbec poznať. Trošku aj smrdelo,” tvrdí muž.
“V danom prípade normálny technológ radšej odpíše straty a ide do kafilérie, akoby mal riskovať zdravie,” uviedol špecialista na mäso Ladislav Staruch.
Mohli by to tie laky vyriešiť? “Teoreticky by to bolo možné, pretože ak máte 100 kíl pokazeného mäsa a dáte to do 10-tisíc kíl dobrého mäsa, čiže zrieďovacím efektom principiálne z toho technologického hľadiska to docielite, nie však z hľadiska bezpečnostného. Pretože zelené mäso predstavuje krajne závadné mäso, ktoré vás môže pripraviť o život,” hovorí odborník na analýzu potravín.
Riaditeľ štátnej potravinovej a veterinárnej správy o podobných praktikách vedel. “V potravinárskom priemysle je celá chémia. Dajú sa ovplyvňovať tieto potraviny. Aj z pokazených potravín sa dajú urobiť,” hovorí Peter Bíreš.
Čo na to štátna veterinárna správa?
Čiže majú o tom vedomosť, ale nedokážu odkontrolovať každý podnik? “Máme vždy nejaké indície. Nie sme na každom mieste 24 hodín. Nie sme na to uspôsobení. Robiť podvody v potravinách je doslova trestný čin, pokiaľ sa dokáže úmysel,” dodáva riaditeľ štátnej potravinovej a veterinárnej správy.
“Mäso pochádzalo väčšinou zo zahraničia, z iných štátov, keďže na Slovensku sú chovatelia v takej pozícii, že sa im to jednoducho neoplatí chovať,” hovorí bývalý zamestnanec mäso závodu.
Mäso bolo vraj z Poľska, Nemecka, Francúzska či Južnej Ameriky. Na etikete ale svietil názov slovenský výrobok. Môže to naozaj takto fungovať?
“Zobrali ste nemecké mäso, zobrali ste povedzme grécke alebo čínske korenie, zobrali ste soľ z Himalájí, to všetko ste zmiešali a dáte etiketu vyrobené na Slovensku a dáte tomu kód 858. To sú tie kvázi odvrátené stránky členstva v Európskej únii,” hovorí Šimek.
A práve pri dovoze mäsa z iných krajín sa údajne najčastejšie vytvára priestor na podvody. Riaditeľ štátnej veterinárnej správy tvrdí, že ak sa aj niečo takéto výrobcovi podarí, je to len beh na krátku trať.
“Preto sme zaviedli napríklad aj kontroly po pracovnej dobe, aj v nočných hodinách a cez víkendy, lebo takéto nekalé praktiky v potravinách sa väčšinou konajú v takomto období, takže sme naozaj zaviedli tento systém mimoriadnych kontrol, aby sme v maximálnej miere tomu zamedzili,” povedal Bíreš.
(KPa, skn.cz, Foto: skn.cz)
