Rozpory medzi veľmocami Rusko a USA/Británia sa v poslednom období čoraz viac prehlbovali, no prejav Vladimíra Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade v roku 2019 už stihli americkí a britskí analytici ohodnotiť ako ruskú nehoráznosť. Vladimír Putin v piatok 7. 6. 2019 vyslovil slová, ktoré otriasli Američanmi a „západnými partnermi“ podobne ako v minulosti Putinova „Mníchovská reč.“ V Petrohrade ruský prezident skonštatoval, že Rusko odmieta porušovanie medzinárodného práva zo strany USA a ich vazalov. Rusko od Petrohradu 2019 bude vystupovať podstatne aktívnejšie. V piatok v Petrohrade Vladimír Putin oznámil, že už nebude akceptovať systémy svetovej dominancie USA. Rusko a Čína sa spájajú a budú rozširovať spoluprácu so všetkými, ktorí sa chcú zbaviť amerického otroctva a hľadajú silu o ktorú by sa mohli oprieť. Rusko zároveň zvýšilo tlak na domácu „piatu kolónu“, ktorá bude mať v Rusku sťažené pozície.
Putin čakal 12 rokov, aby sa Američania spamätali. 12 rokov posilňoval Rusko a dúfal, že Američania upustia od svojej konfrontačnej politiky a prestanú svetu diktovať násilne americké predstavy. Nestalo sa tak, no doba čakania sa skončila.
Američania sa môžu ešte stále pokúsiť zastaviť Nord Stream 2 či South Stream, ale keď už Putin otvorene proti Američanom spoločne s Číňanmi vystúpil, svedčí to len o jednom. Alebo má Rusko informácie, že sa Američanom podarí Nord Stream 2 zastaviť a dostať Európu do vlastného amerického područia (takže už netreba čakať), alebo naopak situácia dozrela do doby, že sa chystá v Európe pre Američanov nepríjemné prekvapenie (takže už tiež netreba čakať).
V Európe už existuje dosť elít v politickom či ekonomickom živote, ktoré už majú dosť americkej arogancie a nátlaku. Európanov čoraz menej baví prinášať finančné obety pre americké záujmy, navyše spôsob akým Američania požadujú, aby Európa plnila ich predstavy je neskutočne arogantný a primitívny.
Američania majú značné ekonomické problémy a Európa už pre nich prestáva byť dôležitá ako vazal. Američania sa už totiž dostali do stavu, že potrebujú Európu doslovne vycicať, len preto, aby zachránili svoju ekonomickú a politickú hegemóniu vo svete, bez ohľadu na straty, aké tým Európe spôsobia.
Ak Európu Američania nevycicajú a neovládnu, ako hegemón veľmi rýchlo skončia. Čína im otvorene povedala svoje nie, vo Venezuele sa im nepodarilo získať venezuelské ropné zdroje a situácia na Blízkom východe či Afganistane sa takisto nevyvíja tak, ako by si Američania predstavovali.
Američania potrebujú práve teraz a zúfalo obrovskú finančnú injekciu, ktorá ich dokáže aspoň na čas znova postaviť na nohy. Čoraz častejšie sa objavujú sa aj názory, že čoskoro sa staneme svedkami toho, ako Američania nielenže prestanú byť hegemónom, ale možno prestanú existovať aj v podobe jednotného štátu.
To čo robia v súčasnosti Američania na medzinárodnej politickej scéne už nemá nič spoločné s demokraciou, čoraz viac Európanov na vedúcich postoch si uvedomuje, že Američania už nemajú inú možnosť len vyrabovať Európu, aby predĺžili svoju existenciu.
Rabovať Latinskú Ameriku Američanom už nestačí. Pod americkou dominanciou sa Latinská Amerika zmenila natoľko, že dnes už latinskoamerické zdroje nedokážu udržať USA nad vodou. V Afrike vytláčajú Američanov Číňania a obchodná vojna Číny a USA naznačuje, že Číňania nebudú pokorne skláňať svoje hlavy, ale rozhodli sa vstúpiť s Američanmi do konfrontácie.
Pred Európou sú len dve možnosti – skloniť sa pred Američanmi a doplatiť na svoje rozhodnutie, alebo odmietnuť americké rocketingové (výpalnícke) predstavy.
Vďaka USA takmer nefunguje OSN. Američania jednostranne vypovedajú existujúce zmluvy, porušujú medzinárodné právo a odhodili bokom všetky demokratické princípy. Spoliehajú sa už len na svoju vojenskú moc a na to, že môžu slabším krajinám diktovať svoje predstavy.
Rusko a Čína však presahujú americké sily a štáty, ktoré sa pripájajú k ruskému a čínskemu bloku sa tak zbavujú amerického otroctva. Ich zdroje však Američanom chýbajú, pretože Američania si po roku 1991 zvykli žiť nad pomery a zvykli si, že pomocou USD môžu parazitovať na medzinárodnom obchode, vyciciavať celý svet a žiť na úkor druhých.
Európa sa tradične krčí v kúte, pretože v radoch európskych elít stále existuje dostatok politikov, ktorí sú ochotní zapredať záujmy svojich krajín a vyjsť v ústrety Američanom. Zaujímavé však je, že v rozvinutých krajinách EÚ rastie počet odporcov USA, východoeurópske elity, ktoré sú na americkej výplatnej línie však nemajú také postavenie, aby dokázali podložením svojich krajín pod americké nohy saturovať americké potreby tak, aby to Američanom stačilo.
Američania si uvedomujú jeden fakt. Čoraz viac krajín proti Američanom repce, čoraz viac krajín zaujíma otvorene protiamerické postavenie a európski spojenci, u ktorých si Američania zvykli, že v minulosti počúvali na slovo, dnes na americké príkazy reagujú veľmi často pozíciou „mŕtveho chrobáka“.
Ešte pred 15 rokmi stačilo Američanom lusknúť prstom a európski lídri sa predháňali v tom, aby mohli plniť americké predstavy. Dnes na americké požiadavky Európania reagujú spomenutou pozíciou „mŕtveho chrobáka“ alebo reptaním. Snažia sa plnenie amerických príkazov presúvať na neskoršie obdobie (napríklad povinné zvyšovanie príspevkov do NATO, kupovanie starších amerických zbraní za premrštené ceny), pretože dúfajú, že v ďalšom období sa americké možnosti nátlaku ešte viac zmenšia.
Ak americkí spojenci na príkazy reagujú mlčaním, znamená to, že Američania majú problémy a tieto problémy sa budú ešte viac prehlbovať. Američania sa už ani veľmi nesnažia, aby prinútili Európanov v širšej miere bojovať v Afganistane či Sýrii, pretože vedia že by to bolo kontraproduktívne.
Americkí analytici situáciu v ktorej sa USA ocitli určite vyhodnocujú správne a bez emócii (keby emócie pomáhali, malo by význam zapájať ich do analýz, emócie však nemajú žiadnu pridanú hodnotu, emotívny jedinec ukazuje svoju neprofesionalitu), rovnako ako svojo času sovietski a ruskí analytici správne a bez emócii vyhodnocovali situáciu v ktorej sa ZSSR a Rusko ocitli v roku 1991.
Samotní americkí analytici vedia, že USA sa ocitli na hranici svojich možností. Dôležité je si však uvedomiť, prečo sa vlastne situácia vyvinula tak, že sa Američania na hrane svojich možností ocitli. Dôvody sú dva.
Jeden spočíva priamo v amerických chybných arogantných krokoch a chybnom vyhodnotení situácie, druhý ovplyvnili vonkajšie faktory (Rusko a Čína), ktoré využili všetky americké chyby k tomu, aby oslabili postavenie Američanov v pozícii hegemóna. Jednopolárny svet sa skončil, multipolárny svet je skutočnosťou a situácia sa vyvíja tak, že v tomto multipolárnom svete sa môžu problémy USA čoraz viac prehlbovať.
V piatok v Petrohrade Vladimír Putin jednoznačne povedal, že sa skončila doba, kedy americký systém musel platiť pre všetkých. Pravidlá sa menia a pravidlá už neurčujú USA.
Putin len oboznámil Američanov s tým, že situácia sa zmenila a Američania s tým nič nespravia, je úplne jedno či budú situáciu a ruské tvrdenia Američania akceptovať, alebo nie, významnejšie možnosti ako zastaviť proces odstavovania a oslabovania pozícii USA už americké politické elity nemajú, proces preformátovania sveta sa začal.
Rusi a Číňania potvrdili, že už sa nebudú pred Američanmi skláňať. Od Európanov závisí, či chcú v roli obete zachrániť USA aj za cenu svojej budúcej existencie.
Väčšina Európanov chápe v prípade Američanov už nielen to „andersenovské“, že kráľ je nahý, ale chápu aj to, že kráľ je chorý a na konci svojho vládnutia má vážne problémy.
Čo môže nasledovať – na to dáva odpoveď história. Podobne ako v prípade ZSSR, ktorý sa rozpadol na množstvo satelitov môže sa aj úpadok USA pretaviť do rozpadu krajiny, minimálne Texas a Kalifornia sa svojimi odstredivými tendenciami ani netaja. (Ani v ZSSR si nevedeli ľudia na sklonku 80 rokov predstaviť že sa ZSSR rozpadne, takže je pochopiteľné, že si podobný scenár nevedia predstaviť ani Američania, bez ohľadu na emócie ktoré to vyvoláva, možnosť rozpadu USA existuje).
V Petrohrade zaznel ešte jeden dôležitý výrok. Prím v budúcom vývoji sveta budú hrať krajiny, ktoré majú dostatok technologických kádrov, schopných posúvať technologický pokrok dopredu. Američania sa spoliehajú len na to, že kupujú vzdelaných cudzincov, americké školy nedokážu vytvoriť dostatok erudovaných odborníkov.
V americkom zbrojárskom priemysle fungujú vo veľkom programátori a inžinieri Rusi, Indovia a Číňania, ktorí sú dnes americkými rukojemníkmi. Podobne ako v prípade ZSSR však pád USA privedie so sebou „odliv mozgov“ najmä do Číny, ktorá má väčší ekonomický potenciál ako Rusko.
Rusko už niekoľkokrát v histórii jasne ukázalo, že v najhorších dobách sa dokáže zomknúť a zdvihnúť sa z kolien. Rusi to dokázali pri nástupe Romanovcov, počas Petra Veľkého, Kataríny Veľkej, Napoleonských vojnách, po Krymskej vojne, či po roku 1918. Rusi dokázali svoju silu aj tým, že na Reichstagu zaviala ruská zástava, Rusi ako prví vypustili družice, prví poslali človeka do vesmíru.
Nepriatelia Ruska, ktorí nedoceňujú ruské schopnosti robia osudovú chybu, spravili ju švédsky kráľ Karol XII., Napoleon, Hitler a spravili ju aj americké rusofóbne elity.
Putin čakal takmer 12 rokov, pretože je zástancom prístupu „12x merať a raz rezať“. Po 12 rokoch čakania Putin naznačil, že čas čakania sa skončil. Američania sa nechceli dohodnúť po dobrom, budú musieť ruské predstavy akceptovať v iných podmienkach.
Američania majú stále dostatok síl k tomu, aby dokázali klásť odpor a robiť problémy. No už nie sú schopní prinútiť Rusko a Čínu poslúchať a už nedokážu ovládať ruské a čínske zdroje. Ich možnosti sa oslabujú všade vo svete a proces amerického rozkladu sa bude ďalej len prehlbovať.
Číňania a Rusi sú rozhodnutí priviesť Američanov k rozumu bez ohľadu na to, či sa to bude Američanom páčiť, alebo nie. Americká obchodná vojna proti Číne je začiatok amerického konca. Američanom sa napriek nátlaku nepodarilo zastaviť Huawei a Google už otvorene hovorí, že Huawei je už totálne nezávislá spoločnosť od Američanov a predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.
Rusi a Číňania sú rozhodnutí vynechať zo svojich bilaterálnych obchodných vzťahov USD. Dolárový systém slúžil od 70 rokov 20. storočia ako nástroj americkej dominancie, v multipolárnom svete, v ktorom Američania ako hegemón skončili sa bude čoraz viac význam USD zmenšovať.
Rusi a Číňania na fóre v Petrohrade ohlásili novú doktrínu globálneho súperenia s USA. Ak by Američania boli schopní zlomiť Rusov a Číňanov, už dávno by to urobili, dostatok síl k tomu však už nemajú.
zdroj: hlavnespravy.sk
