Prezident tiež vyhlásil , že Egypt dostal priame hrozby od “teroristických žoldnierov a domobráncov” podporovaných v Líbyi, preto je od dnešného dňa akýkoľvek vojenský zásah zo strany Káhiry legitímne.
Podľa hlavy štátu bude cieľom nasadenia vojenskej sily obrana egyptskej hranice, ktorá je dlhá 1,2 tisíc kilometrov, a tiež dosiahnutie prímeria a nastolenie mieru v susednom štáte. Abda al-Fattah as-Sísího v tomto rozhodnutí podporili Spojené arabské emiráty (SAE) a Saudská Arábia.
Námestník amerického ministra pre záležitosti Blízkeho východu David Schenker obvinil Rusko zo zasahovania do líbyjských záležitostí, ktoré, ako povedal, “vyprovokovalo tureckú intervenciu”.
Rusko odmieta obvinenia USA zo zásahov do líbyjských záležitostí a vyjadruje svoj záujem na vyriešení konfliktu. Ruský námestník ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov už skôr vyvracal vyhlásenia zahraničných zdrojov, vrátane ministerstva zahraničia USA, o prítomnosti členov súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner v Líbyi a ich účasti v bojoch na strane maršala Chalífa Haftara. Bogdanov vyhlásil, že táto informácia je založená na falošných údajoch často pochybných zdrojov, ktoré majú priamy záujem na podpore odporcov Haftara.
V roku 2011 vypukla v Líbyi občianska vojna. Po zvrhnutí a zavraždení líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011 Líbya prakticky prestala fungovať ako jednotný štát. V krajine teraz panuje dvojvládie. Parlament zvolený ľuďmi zasadá na východe a na západe, v hlavnom meste Tripolise, je pri moci Vláda národnej jednoty na čele s Fayez Sarrajom, vytvorená s podporou OSN a Európskej únie. Úrady východnej časti krajiny konajú nezávisle na Tripolise a spolupracujú s Líbyjskou národnou armádou vedenú maršalom Chalífa Haftarom, ktorý sa od apríla 2019 neprestáva pokúšať o dobytie Tripolisu.
Strategické viťazstvo sa podarilo v máji líbyjskej opozičnej armáde GNA. Pomocou tureckých militantov obsadili leteckú základňu Al-Watiya na západe Líbye. Pre Turecko je táto základňa dôležitá, pretože ju chcú použiť na nasadenie svojich bojových lietadiel v Líbyi a na bezpečnejší transport protureckých teroristov zo Sýrie do Líbye.
Turecko má veľký problém so svojimi para militantnými skupinami, ktoré dlhodobo podporovalo v Sýrii. Vymedzením zóny deeskalácie a stálym tlakom ruskej a sýrskej armády sa zúžil priestor pre teroristov podporovaných Tureckom. Snaha vyviesť ich do Lýbie, ako opozičnú armádu proti generálovi Haftarovi stroskotala po prvom bombardovaní letiska kde boli prvé skupiny týchto bojovníkov rýchlo rozprášené a ďalšie transporty skončili.
Mladí fanatickí žoldnieri bez práce a bez budúcnosti, sa tak stali bezpečnostným rizikom aj pre samotné Turecko. Prezident Erdogan ak nechce, aby sa mu títo ozbrojenci rozptýlili po krajine musí hľadať náhradné riešenie. Poslednou záchranou môže byť ich rozptýlenie v Európe.
zdroj: armadnymagazin.sk
