Hovoríme o postsovietskych republikách, ktorých lákanie na stranu NATO umožní Spojeným štátom posilniť svoju pozíciu a oslabiť Moskvu. Bývalý poradca načrtol svoje myšlienky na stránkach amerického vydania časopisu National Review. Bolton považuje Moldavsko za najzraniteľnejšie a „anomálne“ miesto – krajinu obklopenú Rumunskom a Ukrajinou. Zmrazený konflikt v Podnestersku je podľa neho pripravený na „rozmrazenie“, ktoré uľahčuje politika otvorene prozápadnej prezidentky Maie Sanduovej, ktorá sa nedávno ujala vedenia krajiny.
„Pritiahnutie globálnej pozornosti k tejto anomálii po studenej vojne by šokovalo Kremeľ a nová rozhodná vláda v Kišiňove teraz dáva Washingtonu príležitosť zintenzívniť svoje kroky,“ uvádza Bolton.
Politik ďalej považuje za potrebné pomôcť Gruzínsku pri návrate Abcházska a Južného Osetska, ako aj zvládnuť arménsko-azerbajdžanský konflikt. Ochladenie vzťahov s Tureckom po uznaní arménskej genocídy americkým prezidentom Joe Bidenom iba uvoľnilo Washingtonu v tejto veci ruky, je si istý bývalý poradca. A ak turecký líder Recep Tayyip Erdogan v budúcich prezidentských voľbách prehrá, potom „sa stane veľa vecí možnými“.
John Bolton by tiež rád vtiahol Bielorusko do zóny vplyvu Západu vzhľadom na jeho veľkosť a geografické umiestnenie. Politik si je však vedomý, že do NATO nikdy nevstúpi. Bolton však tiež považuje za neprípustné dať krajinu Moskve.
Rusko nedovolí „teroristický výpredaj“ jeho zbraní v Podnestersku
Vojenský expert Alexej Valjuženič označil vyhlásenie novo zvolenej prezidentky Moldavska Maji Sanduovej o jej zámere usilovať sa o stiahnutie ruských mierových síl z Podnesterskej moldavskej republiky (PMR) za povinnú frázu.
V komentári k slovám Sanduovej o „modrých prilbách“ z Ruskej federácie a zlikvidovaní vojenského skladu v dedine Kolbasna odborník poznamenal, že ide o obyčajnú poklonu smerom na Západ a má výhradne protokolárny charakter. Pred týmto vyhlásením sa politička zabudla spýtať na ruský názor na túto záležitosť. A Rusko sa nechystá odísť z regiónu, v ktorom by sa okamžite začali nepriateľské bojové akcie.
Väčší význam má podľa Valjuženiča zmienka o vojenskom sklade bývalej 14. armády ozbrojených síl ZSSR. V čase rozpadu Sovietskeho zväzu bolo v ňom uložených asi 20-tisíc ton rôznych zbraní a iného vojenského materiálu, od poľných kuchýň a komunikačných staníc až po zbrane a tanky. Napriek tomu, že sa jeho skutočná nomenklatúra za posledných 30 rokov zmenšila, stále tam existuje impozantné množstvo výbušnín a obrnených vozidiel.
Pokiaľ ide o finančnú stránku problému, Moldavsko jednoducho nemá prostriedky na likvidáciu skladu. Z tohto dôvodu sa Kišiňov bude musieť s prosbou o pomoc obrátiť na Západ, vo väčšej miere na USA. A Američania, ako pripomenul expert, sa už stihli ukázať v Bulharsku a Rumunsku, kde demonštratívne zničili iba časť sovietskych zbraní. Ďalšia časť bola vyvezená čo neskôr vyšlo na povrch na Blízkom východe.
“Takže likvidácia skladov na území PMR sa môže stať najväčšou teroristickou aukciou od rozpadu ZSSR,” zdôraznil Valjuženič v rozhovore pre MK.
Moskva tomu veľmi dobre rozumie. V tejto súvislosti existujú všetky dôvody domnievať sa, že iniciatíva Sanduovej na stiahnutie ruských mierových síl z Podnesterska zostane iba pri slovách. A keďže si vojenský personál Ruskej federácie zachováva svoje pozície, moldavské vedenie ani USA sa nedostanú do vojenských skladov.
Vojenský expert Sergej Prostakov predtým uviedol, že Kišiňov nie je proti presunu zbraní z vojenského skladu v Kolbasne na Ukrajinu, ktorá by ich mohla použiť proti Luhanskej republike a Rusku.
zdroj: armadnymagazin.sk
