„Zdraviu čoraz viac škodí nárast globálnej teploty a ničenie prírodného sveta,“ uvádza sa v úvodníku publikovanom vo viac ako 220 popredných časopisoch pred novembrovým klimatickým summitom COP26.
Zvyšovanie teploty
Od predindustriálnej éry sa teploty zvýšili o 1,1 stupňa Celzia. Úvodník, ktorý napísali šéfredaktori viac ako stovky časopisov vrátane Lancet, East African Medical Journal, brazílskeho časopisu Revista de Saude Publica a International Nursing Review, zdôraznil, že práve to spôsobilo množstvo zdravotných problémov.
„Za posledných 20 rokov sa úmrtnosť súvisiaca s teplom u ľudí starších ako 65 rokov zvýšila o viac ako 50 percent,“ uvádza sa v dokumente.
Zdravotné problémy
„Vyššie teploty priniesli zvýšenú dehydratáciu a stratu funkcií obličiek, kožné onkologické ochorenia, tropické infekcie, nepriaznivé výsledky v oblasti duševného zdravia, tehotenské komplikácie, alergie a kardiovaskulárnu a pľúcnu morbiditu a mortalitu,“ píšu uznávané vedecké časopisy.
Dokument poukázal tiež na pokles poľnohospodárskej výroby, „brzdiaci snahy o zníženie podvýživy“. Tieto efekty, ktoré najviac postihujú tých najzraniteľnejších, ako sú menšiny, deti a chudobnejšie komunity, sú podľa neho len začiatkom.
Podľa medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy by globálne otepľovanie mohlo dosiahnuť +1,5 ° C oproti stavu v predindustriálnom období okolo roku 2030. A to spolu s pokračujúcim úbytkom biodiverzity „riskuje katastrofálne poškodenie zdravia, ktoré nebude možné zvrátiť“, upozornil úvodník.
„Napriek tomu, že sa svet zaujíma o COVID-19, nemôžeme sa dočkať, kým pandémia prejde, aby rýchlo znížila emisie,“ uviedol šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus. Ten vo vyhlásení pred vydaním úvodníka taktiež dodal: „Riziká vyplývajúce zo zmeny klímy by mohli predstavovať riziko pre každú jednotlivú chorobu“.
Vakcína na klimatickú krízu
„Pandémia COVID-19 sa skončí, ale proti klimatickej kríze neexistuje vakcína. Všetky opatrenia prijaté na obmedzenie emisií a otepľovania nás privádzajú bližšie k zdravšej a bezpečnejšej budúcnosti.“ Úvodník upozornil, že mnohé vlády čelili hrozbe COVID-19 s „bezprecedentným financovaním“ a vyzvali na „podobnú núdzovú reakciu“ na environmentálnu krízu, pričom zdôraznili výhody.
„Lepšia kvalita ovzdušia by sama osebe mala zdravotné prínosy, ktoré ľahko kompenzujú globálne náklady na zníženie emisií,“ uvádza sa v článku. Autori tiež upozornili, že „vlády musia urobiť zásadné zmeny v tom, ako sú naše spoločnosti a ekonomiky organizované a ako žijeme“.
zdroj: hlavnydennik.sk
