Nový výskum objavil, že ľudia sa rodia s génmi, ktoré sa správajú inak podľa toho, či boli zdedené po matke alebo po otcovi. S ďalším skúmaním došli k nadmieru prekvapivému záveru, čo sa týka dedenia inteligenčných schopností ich potomkov. Zistili, že za inteligenciu svojich detí sú prevažne zodpovedné gény zdedené po matke.
Vedci vedeli už dlhé roky, že inteligencia je črta, ktorá sa dedí. Avšak až dodnes si mysleli, že inteligencia sa dedí rovnako po otcovi, ako aj matke.
Viaceré súčasné štúdie však tento predpoklad nepotvrdili. Naopak, ukázali, že deti s najväčšou pravdepodobnosťou zdedia inteligenčné vlohy po svojej matke.
Dôvodom pre tento jav je skutočnosť, že gény zodpovedné za inteligenciu sa nachádzajú na chromozóme X (matky ich majú až 2, otcovia len 1).
Výskumníci na nemeckej Univerzite v Ulme zistili, že mnohé gény a zvlášť tie, ktoré sú zodpovedné za kognitívne schopnosti sú lokalizované práve na X chromozómoch.
Podobnú štúdiu, ktorá potvrdila uvedené zistenia, uskutočnili aj vedci z Ústavu medicínskeho výskumu z Glasgowa.
V roku 1994 výskumníci urobili prieskum medzi 12.686 mladými ľuďmi vo veku 14 až 22 rokov. Zohľadnili pri tom viacero faktorov, ako sú IQ dieťaťa, rasa, vzdelanie a socioekonomický status.
Záver bol ten, že najlepším faktorom na predvídanie inteligencie dieťaťa je inteligencia jeho matky. Vo výskumnej vzorke sa inteligencia detí pohybovala v priemere len 15 bodov od ich matky. Inteligencia dieťaťa nezávisí len od jeho matky.
Ďalšie štúdie ukazujú, že matky hrajú kľúčovú, ba dokonca až intímnu, úlohu pri emocionálnom rozvoji svojich detí. Je to hlavne kvôli ich fyzickému a psychickému putu počas výchovy. Napríklad, výskumníci v Univerzite v Minesote zistili, že deti, ktoré si do 2. veku života vytvorili silné puto na svoju matku, mali schopnosť hrať komplexné hry so symbolmi.
Zistenia naznačujú, že silné puto s matkou podporuje prirodzenú zvedavosť a tiež sebavedomie pri riešení problémov bez prejavovania frustrácie alebo zmien v nálade.
Znamená to, že matky, ktoré spolu so svojimi deťmi riešia problémy, zároveň tým stimulujú rozvoj ich potenciálu. Iná štúdia, vykonaná na Univerzite vo Washingtone, ukázala dôležitosť emocionálneho vzťahu pre rozvoj mozgu.
Výskumníci strávili 7 rokov analyzovaním toho, aký vzťah majú matky k svojim deťom a ako tento vzťah na deti vplýva.
Zistili, že vo veku 13 rokov sa hipokampus (časť mozgu zodpovedná za konsolidáciu a spracovanie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a priestorovú orientáciu) tých detí, ktorým sa dostávalo emocionálnej podpory matky, je o 10% väčší než hipokampus detí, ktorých matky si od nich držali emocionálny odstup.
Jednou z prvých štúdii v tejto oblasti sa uskutočnila na Univerzite v Cambridge v roku 1984. Vtedy umelo vytvorili embryá (v podstate klony) myší, ktoré mali gény len z matky alebo len z otca.
Avšak po implantovaní takýchto embryí do maternice, embryá zahynuli. Takto objavili, že isté gény sa aktivujú len vedy, ak boli získané z matky a iné zasa, ak boli získané od otca.
Napríklad, aj gény od otca sú dôležité na to, aby začala rásť placenta.
Vedci hypotetizovali, že gény dôležité pre vývin embrya budú mať zároveň významný vplyv na rozvoj funkcií mozgu aj u ostatných cicavcov, vrátane ľudí.
Mali však problém dokázať túto teóriu, pretože embryá s génmi len od jedného z rodičov rýchlo hynuli.
Tento problém vyriešili až neskôr s rozvojom génového inžinierstva. Keď vytvorili geneticky modifikované embryá, ktoré mali viac génov od matky, myšiam sa vyvinuli väčšie hlavy a mozgy.
Na druhej strane, myši s prevahou génov od otca mali menšie mozgy, no väčšie telá.
Tieto zistenia pomohli vedcom identifikovať bunky, ktoré obsahovali gény len od matky alebo len od otca.
Skúmali 6 rôznych častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za rozvoj zložitých kognitívnych funkcií ako napríklad stravovacie zvyky či pamäť.
Bunky, ktoré mali gény od otca, sa akumulovali v hypotalamuse, amygdale, preoptickej oblasti a prepážke, čo sú súčasti limbického systému a zodpovedajú za funkcie ako sex, jedlo či agresia.
Výskumníci nenašli žiadne otcovské bunky v mozgovej kôre, čo je oblasť zodpovedná za zložité kognitívne funkcie ako sú inteligencia, myslenie, jazyk či maľovanie.
Výskumníci prízvukujú, že tieto výsledky by nemali otcov deprimovať. Na vyriešenie akéhokoľvek, i toho najjednoduchšieho matematického problému, sa musí zapojiť aj limbický systém, pretože mozog pracuje ako celok.
Ak sa inteligencia spája s racionálnym uvažovaním našich matiek, potom je rovnako ovplyvňovaná intuíciou a emóciami, ktoré pochádzajú od otcov.
Nie je možné podceňovať ani vplyv otcov na rozvoj svojich detí a to hlavné tým, že budú pre ne emocionálne prítomní.
(KPa, skn.cz, Foto: Shutterstock)
