Česká novinárka Tereza Spencerová priniesla unikátny pohľad na situáciu v Sýrii priamo z miesta činu. Na vlastné oči sa presvedčila o výsledkoch spojeneckého bombardovania zo soboty 14. apríla a svoje poznatky publikovala v blogu Literárních novin. Uvádza, že údajné továrne na výrobu chemických zbraní, na ktoré útočili rakety USA, Veľkej Británie a Francúzska sa v skutočnosti zaoberali úplne iným výskumom.
Navštívila napríklad výskumné centrum v Barz pri Damasku, ktoré Spojené štáty označili ako “stredisko pre výskum, vývoj, produkciu a testovanie chemických a biologických zbraní”. A preto sa v noci na sobotu stalo terčom amerických rakiet. Nie je jasné, koľko ich vlastne bolo. “Podľa Američanov tridsať, podľa miestnych obyvateľov – nálet bol naozaj presný a susedné domy výraznejšie nepoškodil, dokonca v nich ani nevyrazil väčšinu okien – maximálne štrnásť. Ale to je vlastne vcelku jedno, pretože z výskumného centra, ktoré leží asi pätnásť minút jazdy taxíkom od centra mesta, zostali len ruiny,” uvádza z Damasku Spencerová.
“Okuliarnatý Sajid Sajid v centre pracuje cez tridsaťosem rokov a viedol jedno z tamojších oddelení. Teraz sa len s pocitom márnosti usmieva spod klobúka, ktorý ho chráni pred aktuálnymi 36 stupňami v tieni. “Aké chemické alebo biologické látky? Veď inšpektori Organizácie pre kontrolu chemických zbraní (OPCW) tu mali vlastnú kanceláriu a všetko bolo pod ich kontrolou, “máva rukou k hromade sutín. “Aké chemické zbrane? Veď tamto žijú ľudia a tamto je škôlka,” ukazuje na druhú stranu k radom farebných a veselo vyzerajúcich moderných panelákov, ktoré sa asi sto metrov od nás idylicky utápajú v zeleni stromov a parkov s vybavením pre deti.” Podľa Spenecerovej svedectva je celá oblasť oproti zvyšku Damasku výnimočná a miestni experti a ostatní pracovníci žijú v prostredí, ktoré od mesta delí séria armádnych checkpointov.
“Čo ste tu teda robili, pýtam sa, aj keď je mi jasné, že v uplynulých dňoch musel na túto otázku odpovedať už miliónkrát. Hneď dopoludnia po náletoch bolo na mieste šesť sýrskych televíznych štábov, potom sa začali rojiť tie zahraničné, vo finále dorazila aj americká televízia CBS, aby hľadala “jedovatý mrak”. Aj keď, v skutočnosti jej reportér Seth Doane vlastne svojim samotným počínaním rozbil všetku oficiálnu americkú rétoriku, pretože dorazil v košeli s krátkym rukávom a nejakú “protichemickú ochranu” sa nesnažil ani predstierať.”
“Keď som si na Sajida poslušne “vystála rad” – predo mnou bol legendárny blízkovýchodný spravodajca z britského The Independent Robert Fisk – znova som zopakovala otázku: “Takže, čo ste tu teda vyvíjali?” “Lieky na niektoré druhy rakoviny,” odpovedal Sajid. “Sankcie, ktoré Západ uvalil na Sýriu, nás donútili začať niektoré preparáty vyvíjať samostatne. A tiež rôzne druhy protijedov, treba proti chorobám prenášaným moskytmi. Mali sme v pláne to začať predávať aj do Libanonu a Jordánska, pretože obe tieto krajiny sa od nás v mnohých prírodných pomeroch nelíšia.” A prečo si myslí, že USA zničili práve jeho “srdcový” podnik? “Neviem, ale myslím si, že preto, že sme sa dostali ďaleko, takmer k cieľu. Vo vojnových podmienkach a napriek všetkým možným prekážkam sme dotiahli vývoj takmer do finále. Nechceli nám dopriať úspech.”
Spencerová ďalej opisuje ako veľké kamióny odvážajú sutiny, “ale je otázkou, či sa Sajidovi a jeho kolegom podarí prevádzku vôbec niekedy obnoviť. “Trvalo by to roky. Neviem koľko. Trebárs štyri päť. A ani neviem, či by na to štát mal znovu peniaze. Zatiaľ všetko prepočítavajú a sčítame skutočné škody. A čo keď zasa niečo vybudujeme a oni nám to jednoducho zase rozbijú?”
“Odchádzam serpentínami hladkého asfaltu z kopca dole k checkpointu, aby som si tam od vojakov vyzdvihla svoj pas. Za hodinku sa začne stmievať a vzduch sa konečne príjemne ochladí. A cestou premýšľam o dvoch úplne nezlučiteľných “pravdách”, ktoré sa nad vojnou v Sýrii vznášajú. Tej západnej a tej sýrskej. Priamo na mieste možno tú sýrsku ľahko akceptovať a dokonca aj podložiť faktami a všeobecnú realitou. Ale koho to tam na tom našom Západe vlastne zaujíma? My máme predsa “pravdu” svoju, aj keby škrípala akokoľvek. A dá sa z toho bludného kruhu plného nezmyslov vôbec vystúpiť?” pýta sa v závere česká novinárka Spencerová.
Aktuálne informácie
Podľa aktuálneho statusu na sociálnej sieti sa Spencerová nachádza pri Jarmúku. “Dunelo celú noc a duní stále … k syrskýmu letectvu sa večer po zotmení pridali aj Rusi … nálety vraj mieria na západný okraj Jarmúku, zatiaľ čo sýrska armáda sa do neho skúša prebiť po zemi od severu …
… ja som na tej mapke kdesi tesne pod nápisom Damascus, čiže asi bližšie, než som odhadovala”
(JRu, hlavnespravy.sk)
