Júnový summit EÚ pod vedením bulharského predsedníctva má riešiť niekoľko zásadných otázok budúceho fungovania únie. Merkelová a Macron sľúbili, že predložia spoločný plán na prepracovanie Európy. Obaja lídri už dlhšie čelia kritike, že v otázke reformy EÚ v poslednej dobe nevyvíjajú dostatočné úsilie. Tlak na predstavenie nových zmien sa však zvýšil po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa upustiť od iránskej jadrovej dohody a uvaliť clá na európsky export ocele a hliníka.
Obzvlášť zraniteľné voči obchodnému konfliktu so Spojenými štátmi je Nemecko ako najvýznamnejší exportér týchto komodít. Analytici teraz tvrdia, že hrozby od Washingtonu poskytli zdanlivo opatrnej Merkelovej novú motiváciu k tomu, aby začala konečne konštruktívne rokovania s Macronom.
“Toto je typický krok Merkelovej,” povedal pre Reuters Henrik Enderlein, riaditeľ inštitútu Jacques Delors v Berlíne. “Je v defenzíve, ľudia hovoria, že neurobí nič, ona však potom vytiahne niečo z klobúka.”
V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) ponúkla Merkelová jasnú predstavu o nemeckom postoji k mnohým kľúčovým otázkam: Podporila myšlienku transformácie mechanizmu záchrany ESM v eurozóne na Európsky menový fond (EMF), ktorý by mohol ponúknuť krátkodobé pôžičky krajinám, ktoré trpia ekonomickým stresom. Povedala, že EMF by mal byť schopný posúdiť udržateľnosť dlhov členských štátov a mal by byť “nástrojom potrebným na obnovenie priaznivého stavu, ak je to potrebné.”
Merkelová tiež vyslovila požiadavku presadenia spoločných noriem v oblasti azylu, spoločnej ochrany hraníc a celoeurópskej migračnej agentúry, ktorá by mohla posudzovať žiadosti o azyl. Podporila “flexibilný systém”, v ktorom krajiny, ktoré odmietajú prijať utečencov, by mohli svoj postoj kompenzovať “príspevkami v iných oblastiach”, uvádza Reuters.
(hlavnespravy.sk, foto: Shutterstock)
