“Naozaj som si rok vojny odslúžil, boli sme len dvaja v uniforme z ročníka, všetci mali modré knižky a nebol to dvakrát príjemný pocit sedieť v uniforme medzi spolužiakmi. Mal som pocit krivdy, že tí, ktorí na vojne neboli, ako Matovič či Sulík, toto na mňa vytiahnu. Neviem, či poznáte gesto fanúšikov Realu Madrid. Keď sa číta zostava súpera, tak si pobozkajú ruku a hodí sa akože za hlavu. A po španielsky vyjadria gestom, že kašlem na teba. Ja som si v dobrej nálade na tlačovke povedal, že tie výložky pobozkám a ako fanúšikovia naznačím, že – páľte dočerta. Ale vo chvíli, keď som kapitánske výložky v škatuľke pobozkal, som pochopil, že to nemôžem hodiť za hlavu. (Smiech.) Vedel som, že príde katastrofa. Dnes je to milá historka. Kapitánom už zostanem navždy. Teraz, keď sme posledne stáli na Mohyle a pán Gajdoš povyšoval, som mu povedal, že ma porazí, ak mi dáš majora… To ma už upália,” poznamenal s úsmevom predseda Národnej rady.
V zápätí dodal, že v poslednej dobe sa už na tom aj sám zasmeje. “Keď sa ma niekto opýta, kto bude kapitán na futbalovom zápase V4, tak vravím, že kto iný, ak nie ja. Ja už budem hádam ako kapitán aj zomierať. Dokonca tie kresby a karikatúry boli také milé, že som sa musel zasmiať tak, že mi tiekli slzy.”
Zaujímavé je ale podľa neho, ako informácia z jeho vojenskej knižky prenikla do médií. “Dnes už viem, kto a prečo tak konal. Malo to určite svoj politický podtón. Hoci priznávam, že som si myslel, že ľudia vedia, že tá hodnosť je len pro forma a nič neznamená v zálohe. NA otázku, od koho táto informácia unikla odvetil: “Dnes sa už k tomu nemienim vracať. Prednosta obvodného úradu konal záhadne.”
Pre Plus 7 dní ďalej povedal, že aj kvôli tomuto incidentu berie politiku odľahčenejšie a menej osobne. “Aj preto som sa rozhodol dať napríklad Denníku N rozhovor, lebo si myslím, že ak v politike nekomunikuješ, vyvolávaš pocit, že niečo tajíš. Ja nikoho neurážam za vzdelanie, moja mama bola kvetinárka, celý život pestovala kvety a viazala kytice. Sám som jej pomáhal v obchode. Neskutočne si ju vážim a mám rád. Ale ak sa niekto púšťa do odbornej debaty v inej oblasti, tak musí mať informácie a nejaké vzdelanie. Boris Kollár predložil návrh, aby riešil exekúcie, a potom zistíme, že je to len zdrap papiera. Čo som mu aj vysvetlil. To, čo opozícia dáva do exekutívy, je paškvil. Ale ich ani nezaujíma, jednoducho spravia tlačovku…Sú to len plytkí herci, ktorí hrajú populistické témy.”
Danko vysvetlil, že na politike ho najviac mrzí, keď kvôli teatrálnym vystúpeniam opozičných poslancov získavajú na popularite neštandardné a protisystémové strany ako napríklad ĽSNS. “Ľudia majú túžbu po zmene. Je pravda, že ak je niečo dlho v ponuke, ľudia sa cítia unavení. Ťažko sa im počúva, že Slovensku sa darí, ak to sami necítia. Nestavajú sa diaľnice, lebo nejdeme tvrdo po vyvlastnení vo verejnom záujme. Aký má mať človek pocit, keď sedí pri Strečne v zápche a k milovanej rodine sa nie a nie dostať. Musí nadávať na vládu…” Priznáva predseda národniarov.
Okrem toho Andrej Dannko cez víkend zopakoval názor SNS, že sa nikdy v parlamente nepostaví za registrované partnerstvá, ani legalizáciu akýchkoľvek drog. “Táto téma je pre nás v tejto koalícii uzavretá. Status quo v oblasti LGBTI bola podmienka našej účasti v koalícii, vrátane Istanbulského dohovoru. Rešpektujeme iný názor koaličných partnerov. Osobitne vyjadrujeme sklamanie z pani Žitňanskej, ktorá vidí len svoj svet a práva LGBTI. Škoda, že nepohla ani prstom vo veciach, ktoré naozaj trápia občanov ako napr. exekúcie. O legalizácii marihuany, kde chcela povoliť popri inom aj tvrdé drogy ako kokaín a heroín, škoda rozprávať. Demokracia nie je neobmedzená sloboda bez zákonov a zodpovednosti. Vyžaduje si akceptovanie aj iných názorov. Ak by to chcela pani Žitňanská presadzovať, v novej koalícii nájde so SaS pochopenie. SNS sa však toho účastniť nebude. Žiadna menšina na Slovensku nie je potláčaná,” dodal Danko v stanovisku uverejnenom na oficiálnej stránke SNS.
https://www.youtube.com/watch?v=8Znt0UMzfyk
(hlavnespravy.sk, foto: Shutterstock, video: Youtube)
