Peťo, poznám ťa ako nielen fotografa, ale predovšetkým ako výtvarníka. Kedy si si potykal s “výtvarnom”?
Už ako decko som rád kreslil, ale neviem, či sa to dá nazvať začiatkom. Všetky deti radi kreslia než im vsugerujú nejakú predstavu o tom, ako by umenie malo vyzerať. Ale vekom sa u mňa táto záľuba začala stupňovať, až som sa nakoniec rozhodol pre strednú umeleckú školu.
Ako ilustrátor si robil na trojici publikácií o živej prírode a na jednej ako grafik, fotograf. Na poslednej aj ako spoluautor. Čo ti tieto diela dali?
Išlo o dve omalovánky zamerané na akvaristiku a teraristiku, ktoré boli na verejnosť uvedené na Terranofauna Trnava. Kedže prvá verejnosť zaujala, druhá vyšla už pod Trnavským samosprávnym krajom a oslovila obrovský zástup detí i mládeže Trnavského kraja. O niekoľko rokov neskôr som graficky a fotograficky spolupracoval na knižke Oboźivelníky a plazy mesta Levice a následne ako grafik a ilustrátor na omalovánke s pexesom Obojživelníky a plazy našej prírody. Boli to hlavne skúsenosti a nové poznatky. V posledných dvoch prípadoch som teda spolupracoval aj ako spoluautor i ako grafik a mal som v podstate voľnú ruku a tak som sa do toho mohol vložiť po svojom a vidieť či je to tak naozaj dobré. A veru bolo. V týchto dňoch sa vydavateľ, ktorým je Tekovské múzeum v Leviciach rozhodlo pre aktualizovanú dotlač. Dôvodom je veľký záujem širokej verejnosti, z čoho mám určite radosť.
Ilustroval si aj CDčka. Šlo v nich tiež o prírodné zobrazenia?
Nie len Cdčká, ale aj LPčka a tričká. Vždy išlo o námety prepojené s prírodou, aj keď v niektorých prípadoch možno trošku drsnejším spôsobom.Napríklad najnovšie CD Strigôň – Dunaj, kde je mŕtvy pár, ale zároveň znázorňujú kolobeh života.
Pre hudobné skupiny si robil aj niekoľko videoklipov.
Áno, hoci sa týmto smerom môj primárny záujem nezaoberá. Každopádne bol každý klip pre mňa skôr skúškou, že čo dokážem a ako to dokážem spraviť. Inak je to veľmi pracný a náročný druh tvorby. Ale som rád za každý takýto hotový klip a myslím, že sa v tomto smere postupne zlepšujem.
Robil si aj niekoľko obrázkov do kalendárov.
Už je to asi piaty ročník nástenného kalendáru a každoročne sa doň zapájajú tvoriví členovia z Draci.info. Vždy sa prihlási mnoho obrázkov a nakoniec porota v hlasovaní vyberie na každý mesiac jeden z nich. Je to teda pocta, ak sa do toho výberu autor dostane. Tento rok sa mi ušla úvodná strana. Tento web robí aj pexeso s obrázkami dračích postáv, omalovánku a tiež stolný kalendár. Tento rok sa k tomu pridal ešte samostatný kalendár Draci do ktorého som tiež prispel obrázkom. Rád sa zapájam do spolupráce na týchto projektoch. Je to pre mňa ždy výzva, ktorá mi pomáha zdokonaľovať sa. Prispel som ale aj do iných kalendárov, ako je napríklad kalendár Českej Pohanskej Spoločnosti. Ďalším bol kalendár OBRAZ – Obranci Zvířat, kam som minulý rok prispel dvoma obrázkami na námet láska k zvieratám. Len dodám, že účasť každého tvorcu je dobrovoľná v snahe podporiť daný projekt.
Prechádzam si tvojou fototvorbou. Je viac než rozsiahla. Čím sa ako fotograf zaoberáš?
V tomto smere ma baví hlavne pozorovať prírodu. Skúšal som fotiť aj nejaké živé vystúpenia hudobných formácií, ale nemám pre to taký cit a ani ma to veľmi nebaví. Za to oveľa zaujímavejšie je pre mňa zachytiť nejakého tvora, rastlinu alebo krajinu. Aj keď niekedy sú tie fotky nepoužiteľné, pretože stroj nedokáže zachytiť celý ten prítomný okamih. Ten zostane len v spomienke.
Čím si ťa práve fotografia získala?
Ako som už spomínal, baví ma hlavne pozorovať prírodu, a v tom je foťák úžitočný. Najprv som fotil len tak. Niečo som videl, tak som to cvakol a potom som si fotky prezeral na počítači. Neskôr som sa ale začal snažiť, aby tie fotky v konečnom dôsledku aj vyzerali a teraz dokonca mám už aj vlastné predstavy o tom, čo a ako by som chcel fotiť. Napríklad sa mi veľmi zapáčili plazy a obojživelníky zoči-voči. Okrem toho mať vlastné fotografie prírody je dobrá pomôcka pri samotnej tvorbe. Človek, keď chce namaľovať alebo nakresliť nejakého živočícha, tak nemusí hľadať na webe, ale pozrie si vlastnú fotozbierku. Neraz mi fotky jašteríc a hadov pomohli pri kreslení šupín takých drakov. Moje fotografie môžete vidieť aj na https://www.deviantart.com/azraelangelo-photo/gallery/ či na http://azraelangelo.deviantart.com/.
Venuješ sa aj remeselníctvu. Ktorý smer či štýl si si vybral?
Predovšetkým sa venujem výrobe drevených šperkov, ktoré zdobím štýlom vypaľovania. Veľa ľudí si to mýli s rezbárstvom, ale tomu sa nevenujem. Ja drievka len pílim, brúsim a potom na ne vypaľujem obrazce. Už som ale skúšal vypaľovať obrázky aj do papiera. Človek by nepovedal, že to pôjde ťažšie, než ako do niektorých drievok.
Aký je výrobný postup takéhoto šperku?
Ak mám dostatočne vysušený kus dreva, napílim ho na menšie plátky. Tie potom vybrúsim brúskou a keď mám chuť a náladu, tak si povyberám nejaké vhodné kúsky, ktoré sa mi páčia a na tie si načrtnem jednoduchú predkresbu. Tú nakoniec vypálim vypaľovačkou a dorobím aj zvyšok, ako napríklad tieňovanie alebo šrafovanie. Občas pri tom vymením aj vypaľovací hrot, pretože niektoré časti je lepšie vypaľovať tenším alebo hrubším hrotom. Nakoniec do drievok vyvŕtam dierky na prevlečenie jutového špagátu, ktorý s nimi pekne ladí. Niektorým drievkam vyvŕtavam aj viac dierok, ktoré vhodne dopĺňajú vypálený obrázok. Nakoniec drievka ošetrím včelím voskom a navlečiem šnúrky. Mnoho z mojich prác možno nájsť na http://azraelangelo.blogspot.com/ alebo na https://azraelangelo.webnode.sk/.
Sprievodným znakom tvojej tvorby je aj svastika. Priblížiš nám ju?
Nie je to úplne sprievodný znak, ale občas ho používam. Ide o slnečný znak, ktorý používali mnohé staroveké kultúry ako Kelti, Germáni alebo Slovania. Inak sa svastika objavuje po celom svete. Dokonca aj u Aztékov. Dodnes ju používajú aj hinduisti alebo iné náboženstvá mimo Európy, v ktorej bol tento znak bohužiaľ znesvätený počas druhej svetovej vojny. Ľudia sa ale málokedy zaujímajú a tak ani netušia, že jej pôvod je oveľa starší a s nenávisťou a nadradenosťou nemá nič spoločné. Pôvodne ale slúžila na ochranu domova, do ktorého mala priniesť šťastie. Alebo len jednoducho znázorňovala Slnko a jeho pohyb po oblohe. To Slnko, ochrana a šťastie spolu vlastne aj súvisia. Tiež môže znázorňovať aj kolobeh života, ako je napríklad striedanie ročných období.
Tvoje obrazy nesú tiež nezmazateľné pero živej prírody…
Myslím si, že je to úplne prirodzené. Prírodu mám rád a som si vedomý toho, že ju potrebujeme. Je pre mňa posvätná. Vďaka prírode žijeme a jestvujeme. Škoda, že málo ľudí si to uvedomuje. Väčšinou ju berú ako niečo, čo je nutné.
Venuješ sa aj počítačovej maľbe a ilustrácii. Ako takéto dielo vzniká?
Na to je mnoho rôznych postupov. Môžem si urobiť napríklad kresbu ceruzkou, odfotím alebo naskenujem a v počítači ju dotvorím. Ale najčastejšie priamo v počítači vytvorím nový obrázok. Sú na to grafické programy, v ktorých sa takéto veci robia. Treba mať k tomu ale tablet. Dajú sa robiť aj myšou ale to je dosť krkolomné.
Akrylo a olejomaľba sú tiež tvojím záujmom. Mnohé znázorňujú v sebe znak vzniku a konca života. Natoľko ťa tento okruh života zaujal?
Popravde, toto som si ani neuvedomil. Ale je to prirodzenou súčasťou života. Aj my na tomto základe jestvujeme. Takto to v prírode chodí, že sa sama ničí a zároveň obnovuje. Tam, kde sú teraz lúky, v minulosti mohli byť lesy. Zober si, že aj Slovensko bolo voľakedy dnom oceánu a dnes sú tu hory, lesy, lúky…
Máš na svojom konte mnohé autorské výstavy. Kde všade tvoje práce boli a kde v budúcnosti budú vystavené?
Zatiaľ som mal len dve samostatné autorské výstavy. Jednu v Želiezovciach, a druhú v Topoľčanoch na Slovensku. V minulosti som ale vystavoval aj v Trnave a v Leviciach. Prvú veľkú výstavu som mal spoločne s kamarátkou Stanislavou Kovácsovou v Leviciach. Vtedy sme mali na výstave taký prierez toho čo robíme alebo čo sme robili. Ja som mal prevažne obrazy a ona priniesla svoje maľované a vyšívané šperky. Námety boli rôzne, ale vždy sa to týkalo prírody. Druhá výstava bola tiež v Leviciach v Tekovskom múzeu. Tiež to bola spoločná výstava v nej sme sa zamerali námetovo na Slovanskú kultúru. Potom nasledovala moja samostatná výstava v Dome kultúry v Želiezovciach a neskôr v Múzeu v Topoľčanoch. V oboch prípadoch šlo tiež o námety Slovanskej kultúry a spojenie s prírodou. Svojimi prácami som sa zúčastnil na dvoch ročníkov charitatívnej akcie organizovanej Tekovským múzeom v Leviciach pod názvom Art For Help. Som rád, že aj mje diela mohli napomôcť ľuďom v núdzi.
Taký je Peťo a jeho dinosaury, draci a iné fantasy námety, ale predovšetkým živá príroda. Ako sám na svojom webe píše “Možno som vyštudoval umeleckú školu, no neznamená to, že to čo robím, je umenie. A je mi to jedno. To čo robím, robím preto, že ma to baví a je mi jedno či to je umenie, alebo nie. Nepotrebujem nejaké hranice. Jednoducho robím to, čo chcem.”
Každopádne Peťove diela priam nútia ľudí sa pozastaviť, rozmýšľať o vypovedaných myšlienkach, ktoré sa dajú pretaviť a ľuďom priblížiť aj inak než len písmom. O tom celá Peťova tvorba totiž je.
(SCa, www.ceskoaktaulne.cz, foto: Štefan Čambal a Peter Hoffmann www.azraelangelo-photo.deviantart.com)
