Denník píše, že sa vedci sústredili na tri krajiny: Veľkú Britániu, Nemecko a Švédsko. Majú za to, že tieto štáty potrebujú prudko obmedziť počet pracovných hodín, aby znížili tvorbu kysličníka uhličitého v hospodárskom sektore a odvrátili klimatickú pohromu. Súčasne by mali zvýšiť produktivitu v iných sférach.
Autori správy tvrdia, že ďalší deň voľna v týždni by na situáciu nemal podstatný vplyv. “Klimatická kríza si vyžaduje bezprecedentné obmedzenia hospodárskej činnosti,” cituje ich závery britský denník.
Vedci sa odvolávajú na ekonómov Paula Lafarguea a Johna Maynarda Keynesa, ktorí považovali pätnásťhodinový pracovný týždeň za cieľ v budovaní lepšej budúcnosti. “Ak bude pre ekologickú stabilitu potrebné celkové zníženie materiálnej spotreby, potom sa predĺženie voľného času, a teda i času na sebarealizáciu, nestane dôkazom prosperity, ale skôr životnou potrebou,” uvádza sa v správe.
Odborníci tvrdia, že sa spolu s vyhrotením klimatickej krízy sa zvýši nutnosť konkrétnych akcií, a že pre obmedzenie globálneho oteplenia budú potrebné rýchle, rozsiahle a zmeny nemajúce obdoby vo všetkých sférach života spoločnosti.
Denník pripomína, že výzvy na skrátenie pracovného týždňa už zazneli v kontexte zvýšenia produktivity práce, avšak skrátenie pracovného dňa ako spôsob zníženia hospodárskej aktivity je oveľa radikálnejším spôsobom.
The Independent pripomína, že tento mesiac požiadali aktivisti z organizácie Momentum vodcu labouristov Jeremyho Corbyn, aby podporil ich návrh na štvordňový pracovný týždeň, ktorý sa teší čoraz väčšej podpore v celom svete a v dohľadnej budúcnosti bude životne potrebný.
Podľa slov jednej aktivistky okrem zlepšenia životných podmienok, rodovej rovnosti a zvýšenie produktivity toto opatrenie pomôže bojovať s klimatickými zmenami, čo je ďalšia príčina, prečo máme menej pracovať.
(zdroj: hlavnespravy.sk, foto: Pixabay)