Včera (21. 12. 2019) som videl akciu mladých ľudí s prelepenými ústami. Postavili sa do proti predajcom kaprov. Držali nápisy ako „Nasleduj svoje srdce, nie svoje chute“; „Pred výlovom sa kaprom vypúšťa voda z rybníka, čím sa zužuje ich životný priestor“; „Niektorý nárek nie je počuť“. Keď videli toto, viacerí okoloidúci sa neubráni rôznym myšlienkam.
Dostal som letáčik s názvom „Ako prežíva Vianoce kapor?“ Tu z neho citujem: „Vianoce sú sviatky pokoja, mieru a lásky. Prečo teda vďaka týmto sviatkom umiera také množstvo zvierat? “
Smutnou pravdou je, že zvieratá umierajú celoročne. Nielen na Vianoce. A ešte podivnejšími zistením je, že svet je stvorený ako jedna veľká potravinová pyramída. V jednom filme slávny americký herec Jack Lemmon na adresu Waltera Matthaua hovorí: „Nejde o to, čo som mal dnes na obed (večeru), ale o to, čo žerie mňa…“
Ľudské srdce má dosť priestoru pre súcit a ľútosť. Ale keď to dovedieme k absurdite, veď aj ten vykopaný zemiak je v podstate zničený život rastliny, rastliny, ktorá tiež reaguje na podnety. Majú tieto filozofické otázky vôbec nejaké riešenie? Keď si človek spáli ruku a zle si ju ošetrí, zožerú ho baktérie. Viď veta Lemona – „Ide aj o to, čo žerie nás …“
Na plagátikoch inej organizácie ďalej uvádzali: „Kapor je od prírody vybavený nervovou sústavou, ktorá mu umožňuje vnímať a cítiť stres, bolesť a hlad. Je vedecky dokázané, že systém vnímania bolesti funguje u rýb prakticky totožne ako u psov, mačiek a ľudí. Za svoj život sú (kapry) niekoľkokrát premiestňovaní, čo je pre nich ohromne stresujúce a môže to viesť k vážnym zraneniam. Dusia sa, často umierajú za plného vedomia, trpia. Ulice miest sa potom premenia vo verejný bitúnok zaliaty krvou.“
„Ako môžeme toto stvorenie trápiť a potom zbaviť života v mene Vianoc? Vedci posúdili celkovo 98 štúdií o cítení bolesti u rýb a dospeli k záveru, že ju cíta porovnateľným spôsobom ako cicavce. Podľa poprednej biologičky vodných živočíchov, Dr. Lynne Sneddonovej, ryby cítia bolesť obdobným spôsobom ako ľudia (zdroj: The Independent, pozri letáčik aktivistov).“
Aktivisti tvrdia, že táto tradícia postráda zmysluplnosť a je len na nás, ako dlho ju bude prežívať. „Za chvíľkové chuťové potešenie ryba zaplatila svojím životom. Aká je teda naša morálne obhájiteľná motivácia k tomu, aby sme sa podieľali na zabíjaní kaprov? “
Ak sa pozrieme na vec z hľadiska Biblie, čítame tam, že človek je všežravec a má sa živiť aj tým, čo pláva. O vianočnom kaprovi tam nie je ani slovo, ale kapor každopádne pláva vo vode a ku ľudskej konzumácii by ani Bibliou zakázaný byť nemal.
Z čias socializmu si pamätáme, že kto nepije rybí tuk, bude mať krivé nohy a zuby… Takže záverom tu vlastne prebleskujú dva aspekty. Snažia sa mladí aktivisti o univerzálnu oslavu života? A sú títo mládežníci schopní stáť mimo potravinový reťazec a živiť sa, ako to vraj robí herec Dušek, slnečnými lúčmi?
Po druhé, ide tu snáď o rafinovaný spôsob, ktorým sa v rámci „multikulti experimentov“ snažia títo aktivisti podkopať tradíciu Vianoc ako takých?
Paralelnou otázkou zostáva, či pouliční predajcovia kaprov nesklamú a či sú dostatočne kompetentní na to, aby kapry pod ich „zakrvavenými“ rukami trpeli čo najmenej…
Ak vám uviazne pri štedrovečernom stole kosť kapra v krku, potom si môžete povedať, „že to máte za to“!
(zdroj: hlavnespravy.sk)
