Ak sa človek započúva do slov Matoviča, príde na to, že to, čo hovorí má, konečne, aj hlavu a pätu. No ak poslucháč začne jeho slová analyzovať do hĺbky ich významu, príde na to, že Matovičove slová, návrhy a myšlienky nemajú ani hlavu, ani pätu. A zmysel či racionálnosť logického myslenia je v nich zbytočné vôbec hľadať. Možno to Matovič aj myslí dobre, ale iba možno. Aj teraz. Prišiel s návrhom, aby každý mal rúšku. S tým sa možno stotožniť. No len Matovičovým problémom je, že on aj povie “A”, ale už na zbytok abecedy akosi zabudne. Nepovie, ako to riešiť. Alebo ho to už ani nezaujíma. Fakt, že mnoho Slovákov sa k rúškam nemá ako dostať, je v očiach Matoviča už nepodstatné. Ľudia, mestá a obce, starajte sa! Ako Matovič ráčil rozhodnúť, tak bude a hotovo! Rovnako na prvé počutie dobrý návrh merania teploty pred vstupom do potravín. Len Matoviča už nezaujíma fakt, že obchod nemá na to ľudí, ktorí by teplotu merali a, čuduj sa svete, nemá ani teplomery. Nevraviac už o fakte, že “Poskytnutie údajov o zdravotnom stave a teplote je zo strany návštevníkov a zamestnancov predajní dobrovoľné, nemožno ich k tomu nútiť. Podľa GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov totiž požívajú zvýšenú ochranu pri ich spracúvaní. Rovnako to platí aj pre osobné údaje o zdravotnom stave príbuzných. Ak chce rodinný príslušník poskytnúť informácie o zdravotnom stave svojich príbuzných, ktoré sú osobnými údajmi, mal by mať od rodinných príslušníkov písomný a dobrovoľný súhlas s ich poskytnutím”. Toto hovorí zákon, ktorý Matovič očividne prehliada. Ak by sme aj boli vychádzali z faktu výnimočnosti terajšej situácie, sme na samom začiatku. Obchod nemá pracovnú silu a, predovšetkým, teplomery. “Nech si z domu donesú!,” nechal sa Matovič počuť. Predavači? Zákazníci? Alebo kto si má, pán premiér, teplomer z domu nosiť?! To je tak typické Matovičovské…
