Svetlo dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť jeho schopnosť vnímať, meniť jeho náladu, vyvolať pocit komfortu, alebo naopak, nepohody a regulovať ľudský cirkadiánny rytmus (rytmus spánku a bdenia vs. rytmus bazálnej teploty). Všetky tieto poznatky rozšírili vnímanie úlohy umelého osvetlenia. Najdôležitejším objavom v tejto oblasti je objav tretieho druhu fotoreceptorov v ľudskom oku, citlivých na modrú zložku svetelného spektra a schopných riadiť produkciu melatonínu.

 

Fotoreceptory ovplyvňujúce tvorbu melatonínu

Tretí druh fotoreceptorov v ľudskom oku je citlivý na časť svetelného spektra s vlnovou dĺžkou cca 464 nanometrov, čiže modrého svetla. Tieto fotoreceptory majú vplyv na tvorbu melatonínu, hormónu riadiaceho cirkadiánny rytmus človeka.

 

PRIAZNIVÉ ÚČINKY MELATONÍNU
Melatonín je nazývaný aj “hormónom tmy a spánku”. Je zodpovedný za zdravý spánok a pekné sny. Má však pre náš organizmus aj ďalšie rozsiahle blahodárne účinky:

Ovplyvňuje krvný obeh, krvný tlak, telesnú teplotu, metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín,
ovplyvňuje produkciu pohlavných hormónov, imunologické reakcie organizmu,
má vplyv na priebeh starnutia, správanie i psychologické reakcie a
je zodpovedný za náš zdravý spánok a pekné sny.
Často je označovaný aj za hormón ovplyvňujúci starnutie a imunitu. Má však aj ďalšiu vlastnosť, objavenú nedávno: zastavuje rast niektorých malígnych buniek.

DÔSLEDKY ZNÍŽENIA PRODUKCIE MELATONÍNU
Nedostatok melatonínu spôsobuje poruchy spánku a nespavosť. V ostatných rokoch sa vynorila hypotéza o škodlivom vplyve nočného svetla na produkciu melatonínu. Nadmerné osvetlenie v noci v podobe lampičiek, televízorov, počítačov, alebo osvetlenia z ulice môže spôsobiť zníženie produkcie melatonínu.

Pokiaľ je náš organizmus vystavený svetlu v čase, kedy sa má produkovať melatonín, vystavuje sa riziku vzniku nádorových ochorení.

V harvardskej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 78 586 zdravotných sestier sa zistil o 35 % vyšší výskyt rakoviny u tých, ktoré mali rotujúce nočné služby aspoň tri noci v mesiaci počas 15 alebo viac rokov.

Hladina melatonínu v krvi sa zvyšuje po zotmení. Najviac melatonínu produkujeme uprostred noci. Ak však nedoprajeme nášmu organizmu dostatočnú tmu počas noci, potláča sa produkcia melatonínu. K zníženiu hladín melatonínu dochádza aj pri vystavení organizmu monochromatickému modrému svetlu (v tzv. studenej bielej farbe).

Ako teda dochádza k tvorbe melatonínu? Náš zrak prezradí epifýze (časti mozgu), že sa vonku stmieva. Tá vytvorí a uvoľní melatonín, ktorý sa krvou dostane do celého tela, vďaka čomu ostane človek unavený.

Vplyv denného svetla na ľudský organizmus

Ľudský organizmus v ranných hodinách produkuje hormón kortizol stimulujúci metabolizmus. Jeho koncentrácia v krvi dosahuje maximum okolo deviatej hodiny ráno, potom po zvyšok dňa kontinuálne klesá. Melatonín nazývaný i hormón spánku vylučuje ľudské telo v noci, pričom jeho koncentraćia v ľudskom organizme kulminuje približne okolo tretej hodiny ráno.

V súčasnosti trávime veľa času počas dňa v osvetlených kanceláriách bez prísunu slnečného osvetlenia. Cez deň nám chýba prirodzené svetlo a v noci prirodzená tma. Z tohto dôvodu nedochádza k prirodzenej produkcii melatonínu.

Ako si môžeme zabezpečiť prirodzenú tvorbu melatonínu?
Dodržujme pravidelné rytmy spánku a vstávania,
Doprajme si spánok v tme a v pokoji (so zatiahnutými oknami, vypnutými zdrojmi svetla, zakrytými blikajúcimi zariadeniami a pohotovostnými svetlami na televízoroch a počítačoch).

Večer trávme pri minimálnom, tlmenom a príjemnom svetle žltej a oranžovej farby.
Ak potrebujeme v noci vstať, nepoužívajme na svietenie biele svetlo, pre nočné svietenie je vhodnejšie svetlo červenej farby, ktoré nenarúša produkciu melatonínu v našom mozgu.

(biosferaklub.info, foto: Pixabay)

Komentáře