Predseda českej parlamentnej strany SPD Tomio Okamura, ktorý svoje kontroverzné názory pravidelne zverejňuje na svojom profile na sociálnej sieti porovnal výhody a nevýhody členstva v EU.
„Čo si o tom myslíte?
Česká republika na 1. mieste!
Vystúpenie z Európskej únie je výhodné. Potvrdzujú to fakty. Práve pre nezmyselný boj EÚ proti CO2 bude mať Česká republika ročne stovky miliárd korún naviac. Briti sa toho našťastie teraz zbavujú. Nepotrebujeme EÚ na voľný obchod a hospodársku prosperitu! Naopak, platíme za členstvo v EÚ. Samozrejme, že sa musíme pripraviť na vystúpenie. Naša krajina bude opäť naša – slobodná, bezpečná a prosperujúca.
Odporci nášho vystúpenia tvrdia, že Česká republika bude izolovaná bez EÚ. Toto je nezmysel. Pri našom vystúpení z EZ sa môžeme pripojiť k EFTA, do spoločenstva krajín mimo EÚ (Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island), ktoré majú dohodu o voľnom obchode s EÚ.
S postupujúcou islamizáciou západnej Európy musíme tiež usilovnejšie pracovať na spolupráci štátov strednej Európy, ktorú by som nazval „Visegrád plus“. Vyšehradské štáty plus Rakúsko, Chorvátsko, Slovinsko, prípadne Taliansko, alebo ak by sa niektoré nemecké štáty chceli chrániť pred islamizáciou, tak Bavorsko, Sasko či Brandenbursko.
Tvrdí sa, že poslanci EFTA nemajú právo hlasovať pri schvaľovaní európskych nariadení, ktoré musia aj tak presadzovať. Ako upozornil britský europoslanec za Konzervatívnu stranu Daniel Hannan, v rokoch 2000 až 2013 Únia podľa sekretariátu EFTA vygenerovala Únia 52 183 právnych predpisov, z ktorých Nórsko prijalo celkovo 4 724, čo predstavuje deväť percent . A keď sa členovia Islandu pýtali rovnakú otázku, číslo vyšlo veľmi podobné: 6326 z 62 809 právnych aktov od januára 1994 do decembra 2014. Takže toto je len zlomok únijnej legislatívy. A z Bruselu veľmi často prichádzajú nezmysly, ktoré nám škodia.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, podiel bruselskej legislatívy je nulový. Švajčiarsko, samozrejme, niekedy prijíma reguláciu z EÚ z dôvodu úspor z rozsahu, no oveľa častejšie sa snaží zosúladiť s globálnymi pravidlami. Aj napriek tomu, že švajčiarski vývozcovia musia pri vývoze do EÚ dodržiavať normy Únie (keďže by v Japonsku dodržiavali japonské normy), tieto normy sa na domácom trhu zvyčajne nevynucujú.
Ako upozornil ekonóm Vít Jedlička, podľa odhadu samotnej Európskej komisie, ktorý je od roku 2004, nás nariadenie Únie stojí 4 % HDP ročne, čo predstavuje len za minulý rok približne 200 mld. Z EÚ sme za posledných 14 rokov dostali 741 miliárd korún za rôzne dotácie, ale náklady na európsku reguláciu dosiahli minimálne astronomických 2456 miliárd!
V skutočnosti sme každý rok na členstvo v EÚ doplácali. A realita je pravdepodobne výrazne horšia ako odhady Európskej komisie. Tá presadí tisíce strán nových nariadení na každom zasadnutí Európskeho parlamentu. Celkovo ide o takmer 300 tisíc strán. Eurochambres ráta s tým, že súčasné náklady jedného občana žijúceho v EÚ dosahujú až 80 tisíc korún ročne! Pokiaľ vychádzame z 4 percent HDP, ročne počítame iba 20 tisíc korún na jedného občana. Čísla Európskej komisie, aj keď sú nižšie, stále zostávajú astronomické.
Z EU nám minulý rok prišlo o 45 miliárd viac, než sme tam poslali, ale rovnaká suma sa stratila so štátneho rozpočtu len podporou slnečných a veterných korektorov!
Bola to práve ODS, ktorá pretlačila centralistickú Lisabonskú zmluvu, čím brutálne poškodila Českú republiku a ktorá zhruba dvojnásobne oslabila hlas Českej republiky v Európskej únii a zaviedla zásadu, že Česká republika sa dá prehlasovať v drvivej väčšine vecí. EÚ sa vďaka Lisabonu môže pliesť takmer do všetkého.
Lisabonskú zmluvu vo svojej dobe vyrokoval šerpa (a súčasný líder ODS v eurových voľbách) Jan Zahradil v rozpore s mandátom vlády, ktorá mu dala nôty, že sa české hlasovacie právo nemá zhoršovať. ODS Lisabonskú zmluvu prezentovala ako úspech, napriek tomu, že sa jednalo len o premenovanú európsku ústavu.
V Lisabonskej zmluve je tiež de facto stanovený predpoklad migračných kvót. Konkrétne tam je zakotvená najmä zásada spoločnej imigračnej politiky zameraná na zabezpečenie efektívneho riadenia migračných tokov vo všetkých fázach a táto spoločná migračná politika sa riadi zásadou solidarity a spravodlivým rozdelením zodpovedností medzi členské štáty, a to aj na finančné úrovni.
Podobne vtedajší minister vnútra Ivan Langer prezentoval ako úspech, že Česká republika vstúpila do schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Schengen je jednou z príčin, že nelegálni prisťahovalci a teroristi sa môžu voľne pohybovať po Európskej únii a jednou z príčin migračnej krízy.
Autor zahraničného programu Trikóry Václav Klaus tiež povedal, že vystúpenie Českej republiky je detinský návrh, ktorý môže presadiť len nezodpovedný človek. Hnutie SPD jednoznačne presadzuje – na rozdiel od Trikolóry – referendum o našom členstve v EÚ a vystúpení z Európskej únie. Ak neodídeme z EÚ, Brusel zničí náš národ imigráciou a slniečkarským neomarxizmom. Nezodpovedné a detinské je zostať v EÚ. Patrioti, ktorí chcú suverenitu nášho štátu volia SPD.
Chceme spoluprácu suverénnych európskych štátov bez byrokratickej nadvlády Bruselu. My chceme zásadnú zmenu a nechceme Európsky zväz socialistických republík a nechceme Spojené európske emiráty. ODS podporuje len kozmetickú perestrojku Európskej únie. ODS sa snaží nalákať niektorých euroskeptických voličov, ale vždy, keď to o niečo išlo, zradilo české národné záujmy a napomohlo strate našej suverenity a posilnilo moc centralistického Bruselu a Berlína.“ napísal Okamura.
zdroj: prehladsprav.sk
