Volebné miestnosti sa otvoria 8. novembra v 50 amerických štátoch. Očakáva sa, že hlas vo voľbách odovzdá približne 120 miliónov Američanov z celkovo 219 miliónov oprávnených voličov.
Súboj o prezidentský úrad v Spojených štátoch sa dostáva do cieľovej rovinky. Najsledovanejšie voľby na svete sa konajú už nadchádzajúci utorok – 8. novembra.
Kandidátov je síce viac, no pozornosť sveta sa sústreďuje iba na dvoch z nich – demokratku Hillary Clintonovú a republikána Donalda Trumpa. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa práve jeden z nich dvoch stane 45. prezidentom USA.
Šesťdesiatdeväťročná Clintonová by sa mohla stať vôbec prvou ženou-prezidentkou v dejinách USA. Skúsenosti z politiky má bohaté – v rokoch 2001-2009 pôsobila ako senátorka za štát New York, avšak známou je predovšetkým ako prvá dáma USA počas dvoch prezidentských období jej manžela Billa Clintona (1993-2001) a tiež ako ministerka zahraničných vecí (2009-2013).
Jej volebným partnerom, ktorý by sa v prípade jej úspechu stal viceprezidentom, je 58-ročný senátor za štát Virgínia Tim Kaine.
Clintonovú môže vo voľbách poškodiť najmä škandál okolo používania súkromného e-mailového servera na úradnú korešpondenciu, a to aj veľmi citlivého charakteru, keď bola ministerkou zahraničných vecí. Súperi jej okrem toho pripomínajú spoluzodpovednosť za nedostatočné bezpečnostné opatrenia pre americké veľvyslanectvo v Líbyi, ktoré predchádzali teroristickému útoku z 11. septembra 2012 v Benghází. Pri tomto atentáte prišiel o život aj americký veľvyslanec Chris Stevens. Clintonová sa navyše neskôr údajne pokúsila ututlať okolnosti tohto incidentu, ktoré by jej mohli poškodiť. Časť verejnosti jej zároveň vyčíta, že kryla aj svojho manžela, keď sa ešte ako prezident zaplietol do sexuálneho škandálu so stážistkou v Bielom dome.
Sedemdesiatročný newyorský realitný magnát Donald Trump pred primárkami nepatril k favoritom medzi republikánskymi kandidátmi, ale svojou razantnou rétorikou namierenou proti tradičným politikom čoskoro prevalcoval všetkých súperov. Podľa mediálnych expertov Trump majstrovsky ovláda priestor nových médií a sociálnych sietí. Vyznačuje sa schopnosťou vypustiť výroky, ktoré následne niekoľko dní rezonujú vo verejnej diskusii. S heslom Make America Great Again (Spravme Ameriku znovu veľkou) vytiahol do boja proti nelegálnej imigrácii a zaujal aj ďalšími pravicovopopulistickými témami, ako odmietanie vojenských intervencií v zahraničí a dohôd o voľnom obchode či politika ochrany domáceho trhu.
Kým politicky nekorektnými vyhláseniami sa mu darí oslovovať značnú časť elektorátu, druhá časť ho obviňuje z politického extrémizmu, xenofóbie i urážlivých postojov k ženám.
Trumpovým volebným partnerom a republikánskym kandidátom na viceprezidenta je 57-ročný guvernér Indiany Mike Pence.
Američania však majú vo voľbách na výber aj z ďalších kandidátov. Vo väčšine štátov dokonca hlasovací lístok obsahuje prázdne políčko, kam môže volič sám dopísať meno svojho kandidáta – hoci aj samého seba.
Alternatívni kandidáti sú síce bez praktickej šance dobyť prezidentský úrad, avšak môžu na seba naviazať značné počty hlasov a tak ovplyvniť celkový výsledok. Podľa prieskumov sú najmä mladí voliči naklonení hlasovať pre niekoho tretieho. Najviac šancí z tejto kategórie kandidátov majú libertarián Gary Johnson a kandidátka zelených Jill Steinová.
Volebné miestnosti sa otvoria 8. novembra v 50 amerických štátoch, nachádzajúcich sa v šiestich časových zónach. Časy, kedy budú otvorené volebné miestnosti, však nie sú jednotné.
Očakáva sa, že hlas vo voľbách odovzdá približne 120 miliónov Američanov z celkovo 219 miliónov oprávnených voličov. Volebná účasť pri druhom víťazstve Baracka Obamu pred štyrmi rokmi dosiahla 57,61 percenta.
Jedným z tzv. nerozhodných štátov, kde je do poslednej chvíle ťažko odhadovať výsledok volieb, je napríklad Ohio s 18 voliteľmi. A práve tento štát je od roku 1964 spoľahlivým indikátorom výsledkov celonárodných volieb – kto zvíťazí v Ohiu, stane sa prezidentom.
Prvé výsledky prichádzajú tradične z dedinky Dixville Notch v New Hampshire neďaleko hraníc s Kanadou. Osada, v ktorej žije iba 12 ľudí, zverejňuje miestne volebné výsledky obvykle s takmer až 24-hodinovým predstihom oproti zvyšku krajiny. Miestni voliči sa totiž zhromaždia už o polnoci 8. novembra a odvolia. Výsledok je známy často už o minútu. Celkový výsledok celonárodného hlasovania sa pritom verejnosť dozvie najskôr okolo 23.00 h východoamerického času (EST), čo je 05.00 h SEČ.
(KPa, hs.sk, Foto: Evan El-Amin / Shutterstock.com)
