Nemecko už viac nie je tým, čím bolo pred silvestrovskými útokmi v roku 2015. Odvtedy sa zmenila nielen situácia medzi obyvateľstvom, ale aj samotná politika. Denník Die Welt podáva niekoľko príčin.
V roku 2016 v mestách Hannover, Essen, Würzburg, Ansbach, Chemnitz a Berlín útočili islamisti alebo sa aspoň o to snažili. Za vinníka sa považuje salafistická mládež, radikalizovaní utečenci zo Sýrie a z Afganistanu, ktorí boli v kontakte s teroristickými milíciami Islamského štátu.
Nemecká spolková vláda odpovedala najmä modernizáciou polície, zvýšením jej počtu bezpečnostných síl a ústavnou ochranou. Do akej miery to pomôže, je stále nejasné. Spravodajské služby dostali legislatívnou reformou, napriek neľútostnej kritike opozície, nové ďalekosiahle právomoci v odpočúvaní a špehovaní na celom svete. Ochrana ústavy teraz dovoľuje sledovať aj maloletých extrémistov a získavať ich dáta. Už začiatkom roka 2016 vláda podpísala dohodu s USA o vzájomnej výmene informácií podozrivých “problémových” osôb.
Nemci sa začali viac obávať o svoju bezpečnosť. Pred piatimi rokmi len 29 % uviedlo obavy, že by mohli byť obeťou trestného činu. Tento podiel v ďalších rokoch rástol. V roku 2016 už predstavoval viac ako 60 % a spájaný už bol výrazne do súvislosti s migračnou krízou, pretože teroristické útoky páchali tí, ktorí požiadali o azyl v tejto krajine.
Nemecko už naozaj nie je tým, čím bolo. V posledných parlamentných voľbách už rezonovali úplne iné témy, ktoré sa krútili okolo utečenecov a bezpečnosti. Jednoducho, vzrástli obavy u občanov. Minister vnútra Thomas de Maizière spočiatku neprichádzal s nejakými opatreniami, až v poslednom čase mnoho nových návrhov vyťahuje zo zásuvky.
V roku 2016 sa ľudia žijúci v Nemecku stali oveľa rozmanitejšími, a to najmä vplyvom pokračujúcej imigrácie. Väčšina z 350 000 novoprichádzajúcich žiadateľov o azyl pochádzalo z moslimských krajín. Celkový počet azylantov je vyšší ako vo všetkých ostatných 27 členských štátoch EÚ dohromady. Z asi 1,4 milióna príchodzích od roku 2014 získala azyl len polovica, proces vyhostenia nefungoval, ako by mal, hoci sa zvýšili odchody z predchádzajúceho roka spoločne o 40 %, ale to len na zhruba 80 000. Problém s vyhostením sa ukazuje napríklad u Afgáncov, ktorých domáca krajina už nechce späť.
Politické strany strácajú na dôvere. Jedinej, ktorej pribúdajú sympatie, je AfD vďaka jej zásadnej kritike moslimských imigrantov, ktorých tvoria prevažne mladí muži. Blížia sa voľby, a tak pritvrdili aspoň navonok aj CDU/CSU. Druhá vladnuca strana SPD požaduje zakázať salafistické mešity, identifikovať ich kazateľov, a to “čo najskôr”. Na post kancelára sa rozhodli kandidovať aj Angela Merkelová aj Sigmar Gabriel. Je na voličoch, koho a čo si nakoniec vyberú.
(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)
