Srbsko je jednou z balkánskych krajín, kde zostávajú tisíce utečencov z Ázie a z Afriky.

Vláda a občania k nim nemajú negatívny postoj, lebo si ešte pamätajú na exodus Srbov z okolitých krajín počas vojen v bývalej Juhoslávii. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal srbský aktivista Gordan Paunović, ktorý je manažérom srbskej neziskovej organizácie Info Park a v roku 1989 bol jedným zo zakladateľov legendárneho belehradského rádia B 92. Paunović v rozhovore tvrdí, že za prílevom migrantov do Európy sú podobné mafiánske siete, aké sa zaoberajú pašovaním drog.

Aká je aktuálna situácia s utečencami v Srbsku?

Situácia je komplikovaná, hoci ich počet nie je až taký veľký. Celkovo ich je približne deväťtisíc, čo nie je nezvládnuteľné množstvo. Srbsko sa však zaviazalo voči EÚ, že prijme šesťtisíc utečencov a na to čerpá aj finančnú pomoc, aby pre nich vybudovalo tábory, prístrešky a celú infraštruktúru. Utečenci stále prichádzajú, hoci momentálne ide len o malé počty. Predsa len v posledných týždňoch sme mali veľmi chladné počasie s teplotami až do mínus dvadsať stupňov Celzia. Vtedy k nám takmer nikto neprišiel. Postupne sa otepľuje, blíži sa jar a denne už prichádza do Belehradu 20 až 25 utečencov, čo je viac, ako ich odchádza. Dohodnutá denná kvóta ľudí, ktorí môžu pokračovať do Maďarska, je desať. Okrem toho, zopár utečencov vždy odíde na vlastnú päsť s cieľom ilegálne prekročiť hranice.

No stále je celkové denné číslo odchádzajúcich menšie ako počet prichádzajúcich migrantov. V Belehrade je približne dvetisíc utečencov bez strechy nad hlavou. Napokon ich zábery prebrali v posledných týždňoch všetky svetové médiá. Tento neutešený stav sa pomaly mení, pretože srbská vláda otvorila nový tábor pre 670 utečencov približne 30 kilometrov od Belehradu. Stále však v centre mesta ostane viac ako tisíc utečencov, ktorí nechcú ísť do táborov a čakajú na ponuky prevádzačov, aby sa pokúsili dostať na územie únie.
Kontaktujú sa s nimi priamo v Belehrade?

Áno, ich aktivita je pomerne veľká. Dokážu im sľúbiť, že ich dostanú, kam sa im zachce, či už do Maďarska, Rakúska alebo Nemecka. Posledná skupina ľudí, ktorá išla do Maďarska, zaplatila prevádzačom tisíc eur na hlavu len za prekročenie hraníc. Iste si potom viete predstaviť, koľko môže stáť cesta zo Srbska do Nemecka.
Takže v ďalších mesiacoch opäť očakávate vyšší prílev utečencov?

Je to tak. Vlani koncom júla, keď vláda vyhlásila špeciálny režim na hraniciach, bolo v Srbsku necelých tritisíc utečencov. Teraz ich je trikrát toľko. Nedokážeme hermeticky uzavrieť naše hranice, a preto prílev utečencov bude pokračovať. Darí sa však ich príchod sčasti obmedzovať a ich počet je pre nás stále zvládnuteľný. Na druhej strane, sú tu aj humanitárne otázky. Stovky ľudí kempujú pod holým nebom v Belehrade a pri maďarských hraniciach a to si ešte žiada riešenie. Vláde sa do toho nechce, pretože zlé podmienky pre týchto ľudí môžu odradiť od cesty ďalších utečencov, ktorí čakajú v Bulharsku alebo v Grécku.
Na srbsko-maďarských hraniciach vyrástol plot, ktorý má zastaviť utečencov. Ako vnímajú Srbi toto opatrenie?

Dá sa to vnímať rôznym spôsobom. V prvom rade symbolicky, ako múr medzi EÚ a Srbskom. Môže byť vnímaný aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany hraníc. Máme však informácie aj z druhej strany, od utečencov, ktorých vrátili späť z Maďarska. Od nich vieme, že plot nie je príliš pevný a stabilný. Rovnako vieme o tom, že deportácie utečencov späť do Srbska sa netýkajú len ochranného osemkilometrového pásma od hraníc v súlade s dohodou, ale prakticky celého územia Maďarska. Vieme o prípade utečenca, ktorého vrátili do Srbska až z Hegyeshalomu, čo je pri hraniciach s Rakúskom a Slovenskom. Máme podozrenia, že prevádzači úzko spolupracujú s maďarskou hraničnou políciou. Myslíme si, že je v tom aj korupcia. Často sa stáva, že prevádzači dostanú utečencov cez hranice, kde ich hneď zadrží hraničná polícia.

To ich ale prevádzači doslova bez rizika okrádajú…

Presne tak to je. Okrádajú ich od prvého momentu, ako sa rozhodnú opustiť svoj domov, napríklad v Kábule. Prevádzači sú doslova mafiánskou sieťou, ktorou je popretkávaná ich trasa z Ázie či Afriky až do Európy.
Čiže v pozadí prílevu utečencov do Európy je, podľa vás, mafia?

Áno, nemáme o tom žiadnu pochybnosť. Už viac ako dva roky zbierame informácie o celej sieti, o prevádzačoch i ľuďoch, čo ich riadia. Tie sme poskytli srbskej vláde, ktorá uväznila 1200 prevádzačov. V tomto ukazovateli sme lídrom v celom regióne. Posadili sme za mreže viac pašerákov ľudí ako Bulharsko alebo Grécko. Lenže v skutočnosti sa najväčším kriminálnikom nič zlé nestalo. Vo väzení skončili len “malé ryby”, vykonávatelia, nie organizátori. Tých môžete stretnúť kedykoľvek v Belehrade, ako sa prechádzajú po uliciach. Je to podobné ako s drogami, ktoré sa pašujú z Afganistanu. Používajú sa rovnaké cesty, rovnaké postupy, len sa mení komodita. Nie je to heroín, ale ľudia.
Akými cestami sa dostávajú utečenci do Srbska?

V súčasnosti sú aktívne tri koridory. Prvý smeruje z Bulharska. Druhý z Macedónska, kam sa presúvajú utečenci z Grécka. Tretí koridor je nový a ide cez Kosovo, kam prichádzajú utečenci z Grécka cez Macedónsko alebo Albánsko. Hranica s Kosovom je najmä na severe minimálne strážená, pretože stále sa berie ako súčasť Srbska, hoci de facto už ňou dlho nie je. Preto očakávame, že týmto koridorom bude prúdiť v tomto roku čoraz viac utečencov. Predpokladáme, že ich počet pri prvých dvoch koridoroch klesne, lebo tie budú viac pod kontrolou hraničnej polície.
Do akej miery pomohla situáciu upokojiť vlaňajšia dohoda medzi EÚ a Tureckom?

Do takej miery, že pomohla predísť väčšiemu exodu. Prílev utečencov sa podarilo významne znížiť. Čiastočne to ovplyvnilo aj veľmi chladné počasie posledných mesiacov. Uvidíme, ako sa to zmení na jar a v lete. Vlani v júli, už v čase platnosti dohody, bolo v gréckom tábore Idomeni päťtisíc utečencov. V priebehu pár dní takmer polovica z nich odišla a skončila v Srbsku. Prevádzači si za každého z nich vyinkasovali dva až tritisíc eur. Rozprávali sme sa v posledných mesiacoch s veľkým počtom utečencov v okolitých krajinách a drvivá väčšina nechce ostať v Grécku alebo v Bulharsku. Chcú ísť ďalej a skôr či neskôr skončia aj oni v Srbsku.

Ako vníma utečencov a ich rastúci počet srbská verejnosť?

Povedal by som, že neutrálne. Veľa záleží od toho, aké informácie sa objavia v médiách. Ľudia sú však pokojní a na utečencov nereagujú agresívne. Kriminalita spojená s migrantmi je veľmi nízka. Ak sa niečo udeje, tak na 90 percent sú na vine srbskí občania. Utečenci vedia, že sa nachádzajú na cudzej pôde a snažia sa držať bokom akýchkoľvek konfliktov a problémov. Podľa posledných prieskumov má 47 percent Srbov pozitívne vnímanie utečencov. Tých, čo ich odmietajú, je omnoho menej.
Čo je dôvodom skôr pozitívneho vnímania utečencov v Srbsku?

Veľká časť srbskej populácie má osobnú skúsenosť s presídlením. Takmer polovica z nej sú vlastne utečenci, ktorí prišli zo susedných štátov. Rovnako aj srbská vláda drží skôr pozitívny kurz smerom k migrantom a povzbudzovala občanov, aby im pomáhali.
Môže táto politika pomôcť Srbom pri prístupových rokovaniach s EÚ?

Áno, myslím si, že sčasti je to motivácia, ktorá je v pozadí politiky vlády. Máme prístupové rokovanie s EÚ, hoci si nemyslím, že sa skončia skôr ako o desať rokov. Vláda sa bude snažiť udržať na srbskom území čo najmenej migrantov, a to aj za cenu násilností na hraniciach. Hoci máme medzinárodné záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv, nie sme v tomto smere úplne striktne viazaní európskou legislatívou. Na druhej strane, Srbsko sa snaží plniť požiadavky EÚ v oblasti starostlivosti o utečencov. Nie smerom k zvyšovaniu ich počtu v táboroch, ale k zlepšeniu kvality života. Všetko nasvedčuje tomu, že v nich budú musieť zostávať dlhšie a súčasný stav, keď v nich majú len posteľ a stravu, nie je uspokojivý.

Preto srbská vláda chce, aby v nich bola možnosť vzdelávania, kultúry alebo športových aktivít pre utečencov. No čo sa týka vzťahov s EÚ, Srbsko sa usiluje, aby bolo zahrnuté do programu vracania utečencov do krajiny ich pôvodu. Spomedzi migrantov, ktorí sú v krajine, je len desatina taká, že má šancu dostať azyl, nakoľko prichádza z vojnovej zóny. Srbsko chce byť súčasťou readmisných zmlúv o návrate utečencov, ktoré EÚ uzatvára s krajinami, ako je Afganistan alebo Pakistan. Chce, aby utečenci z jeho územia odchádzali zarovno s tými, ktorí sú v EÚ. Tak, aby Srbsko nebolo len čakárňou pre utečencov.

(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)