Bolívia sa inšpirovala Maďarskom a rozhodla sa pre zákaz bánk Rothschildovcov v krajine. Mieni sa tak vrátiť k finančnej nezávislosti.
Medzinárodný menový fond a Svetová banka sú hlavnými hráčmi v globálnom ekonomickom priestore prakticky od svojho vzniku.
Tieto subjekty, ovládané Rothschildovcami, všemožnými prostriedkami tlačia na vlády jednotlivých krajín, aby deregulovali finančný sektor a čo najmenej doň zasahovali. Častým dôsledkom je doslova drancovanie ekonomiky a prelievanie štátnych peňazí do súkromných bánk.
Čoraz viac ľudí však začína chápať, že 99 percent populácie na svete riadi zvyšné jedno percento vyvolených. Nie každý pritom vie, že Rothschildovci riadia všetko a všetkých, dokonca aj spomínané jedno percento populácie – elity.
Keď je vláda nútená zachraňovať deregulovaný finančný sektor, MMF alebo Svetová banka jej ponúknu úverový balík. Ten však narúša národnú suverenitu a núti ju prijať úsporné opatrenia, poškodzujúce obyvateľstvo a v konečnom dôsledku celý štát.
Bolívia je prvá juhoamerická krajina, ktorá sa rozhodla oslobodiť sa z takéhoto finančného otroctva. Kým sa na jej čelo postavil Evo Morales, trpela dôsledkami úsporných opatrení a privatizácie, profitujúcej z práce domáceho obyvateľstva aj prírodných zdrojov. Jej obyvateľstvo bolo považované za najchudobnejšie v celej Južnej Amerike.
Morales všetko svoje úsilie zameral na zmiernenie chudoby ľudu, predovšetkým na boj proti nadnárodným korporáciám. V priebehu desiatich rokov sa mu podarilo transformovať ekonomiku na tú najrýchlejšie rastúcu na celom kontinente pri zachovaní vyrovnaného rozpočtu a znižujúcej sa zadlženosti.
Teraz má dostatočné právomoci na odmietnutie inštitúcií, ktoré kedysi ožobračovali jeho krajinu. Vyhlásil, že Bolívia už nebude reagovať na požiadavky či vydieranie Spojenými štátmi, Svetovou bankou alebo MMF: „Predtým sme sa na získanie úveru od Medzinárodného menového fondu museli vzdať časti našej krajiny. Teraz sme sa však ekonomicky a politicky oslobodili, už nie sme od nikoho závislí.“
Pochvaľuje si jednotu obyvateľstva v rozhodnutí odmietnuť privatizáciu aj zahraničný vplyv. V Bolívii dnes nemajú miesto zahraničné korporácie vrátane celosvetovo rozšírených, ako je McDonald’s či Coca Cola.
Zahraničné ropné a plynárenské spoločnosti musia štátu platiť 82 percent svojich ziskov. Z týchto prostriedkov sa financuje množstvo sociálnych programov pre chudobné vrstvy obyvateľstva. Až 14 percent štátneho rozpočtu ide na vzdelanie. Vláda Eva Moralesa dokazuje, že akýkoľvek národ, aj ten najchudobnejší, sa dokáže zbaviť okov medzinárodných bankárov a získať späť svoju samostatnosť.
(KPa, skn.cz, Foto: skn.cz)
