Nezmocňuje sa vás hrôza z ekonomickej budúcnosti Česka, keď sa predovšetkým opoziční politici predháňajú v návrhoch, čo všetko v súvislosti s koronavírusovou pandémiou by mal štát kompenzovať, a vláda v snahe nikoho si v tomto mimoriadnom čase nerozhnevať sľubuje na všetky strany?
V podstate kam sa pozriete, každý vyzýva: „Rozdajme ľuďom peniaze! Dočasne, len v čase krízy! Potom sa ekonomika uzdraví!“ A hovoria to aj „ekonómovia“. Ľúbivé sú teraz heslá typu, že sme „vo vojne“ a vo vojne sa na nejaký verejný dlh nehľadí. Viete, to sú také typické Potemkinove dediny. Jednoducho len papierové kulisy. Ja viem, že to znie pekne, že niekto niečo dostane.
Lenže tí, ktorí tvrdia, že to je len dočasné vydanie peňazí a po ňom – alebo vďaka nemu – sa ekonomika uzdraví, nemajú pravdu. Ako by sa mala uzdraviť? Ako sa uzdraví organizmus, v ktorom jedným rozdáme niečo, čo vezmeme druhým? Keď vezmeme tým, ktorí sú schopní nepriazeň ustáť, a prerozdelíme to tým, ktorí nepriazeň ustáť nemohli – potešíme síce jedných, ale nevytvoríme tým ani jednu korunu bohatstva navyše.
Ako sa má uzdraviť ekonomika, v ktorej berieme výpalné od tých, ktorí dokážu vytvárať, živíme z neho úradníkov, ktorí výpalné spravujú, a to, čo zostane, hrnieme k tým, ktorí vytvárať nedokážu? Ako sa má uzdraviť organizmus, ktorého vitalitu cielene ničíme? Nenechajte si nahovoriť, že existuje dar od štátu, ktorý si sami nezaplatíte.
Kabinet Andreja Babiša pošle každému živnostníkovi, ktorý nemôže pracovať, 15-tisíc korún (v prepočte 550 eur). Predseda ODS Petr Fiala do médií rozpráva, že jeho strana navrhovala 30-tisíc. Zdarne mu sekunduje predseda poslaneckého klubu ODS Zbyněk Stanjura, ktorý požaduje, aby vláda zaplatila podnikateľom postihnutým koronavírovou krízou za spôsobené straty. Nemalo by sa práve od pravicových politikov predpokladať, že ľuďom povedia okrem A aj B, že na to všetko môže mať štát len z priamych a nepriamych daní alebo že sa ešte viac zadĺži? A nie je vo svetle toho novoschválený schodok štátneho rozpočtu vo výške 200 miliárd korún (v prepošte 7,326 miliardy eur) len ilúziou, ktorá sa nemôže vyplniť?
Vôbec by som sa nedivila, keby bol vo finále schodok ešte väčší. Ale popravde – či 200 alebo 250 miliárd, to už naozaj nehrá zase až takú rolu. Dôležitý je prístup. Ak by sme vedeli, že ide o jednorazový výkyv, dalo by sa to prežiť.
Ak si všetci zvyknú žiť z dotácií – kde na ne budeme brať? Budeme na ne brať ľuďom, ktorí sú schopní niečo vytvoriť, a rozdávať ľuďom, ktorí sú schopní to len spotrebovať. Ľudia, ktorí volajú, že máme všetci dostať viac, sú ako deti, čo si myslia, že peniaze sa dajú vypestovať na záhone. Jednoducho to fungovať nebude.
Senátor Tomáš Goláň tvrdí, že jediné riešenie, ktoré by ekonomiku udržalo na mieste, kde sa zastavila, je priama podpora štátu vo forme nahradenia tržieb firiem. Našiel pôvodnou profesiou daňový poradca recept na to, ako české hospodárstvo zachrániť?
Bolo celkom jasné, že po tejto šlamastike začnú vyliezať z dier všetci možní socialisti, ale miera ich nerozumu ma napriek tomu veľmi často šokuje, aj keď som to čakala. Tak okej, ak chcete, aby zbankrotovalo nielen „pár“ firiem, ale priamo celý štát a s ním väčšina firiem, tak okej – realizujte tieto plány.
Socialisti majú spoločnú jednu vec. Po prvé nikdy nepovedia, kde chcú na svoje chiméry vziať, po druhé keď ich pustíte k moci, čoskoro si všetci začnú byť tak nejako rovní – rovní vo svojej chudobe, ktorá zákonite musí prísť. Neexistuje krajina, ktorá by zaviedla socializmus a prosperovala.
Musím sa len horko usmievať, keď si spomeniem, ako presne títo socialisti vyskakovali ako čertíci z krabičky, keď som niekoľko rokov hovorila, že Európa potrebuje ozdravnú recesiu ako soľ a že centrálne banky a vlády robia náramne zle, keď sa snažia stav hospodárstva zamaskovať a krízu oddialiť. Hovorila som, že čím neskôr príde, tým bude horšia. A je. Nie pre pandémiu. Ale preto, že hospodárstvo je naspodku prehnité a podniky a domácnosti majú dlhy, ale nie zásoby a rezervy…
Keby prišla recesia už pred piatimi rokmi, dnes by boli firmy aj domácnosti zdravšie a táto pandémia by ich nezrazila na kolená. Ale to sa vtedy týmto socialistom nejako nepozdávalo a bola som pre nich „asociál“. No fajn, tak tu je výsledok toho neustáleho maskovania – páči sa im? Je to azda teraz sociálnejšie?
zdroj: parlamentnelisty.sk
