Zelenskij prezident Ukrajiny screenshot foto youtube

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin označil Ukrajinu za „teroristický štát“, informovala stanica Sky News. Volodin zároveň obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že je hlavou „zločineckého režimu“.

Volodin taktiež vyhlásil, že Ukrajina robí „všetko“ preto, aby zabezpečila, že ruskí vojaci nezastavia svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na hraniciach samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny, uvádza Sky News s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.

Podľa Sky News denník Kommersant medzitým informoval, že Moskva plánuje do augusta usporiadať v Donbase referendá o pripojení k Rusku. S odvolaním sa na svoj zdroj denník uviedol, že „prebiehajú“ technické prípravy na možné referendá v DĽR a LĽR, pričom sa „očakáva, že sa budú konať súčasne“.

Moskvou ustanovená vojensko-civilná administratíva v ukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorá leží severozápadne od Ruskom anektovaného Krymského polostrova, už minulý mesiac tvrdila, že začala prípravy na referendum o pripojení k Rusku, dodáva Sky News s odvolaním sa na agentúru TASS.

Volodin: Malo by sa zvážiť vypovedanie zmluvy o arktickej hranici s Nórskom
Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v utorok vyhlásil, že poslanci parlamentu by mali zvážiť vypovedanie prelomovej zmluvy o arktickej hranici s Nórskom, keďže medzi oboma krajinami vládne napätie.

Informovala o tom agentúra AFP s tým, že možnosti vypovedania zmluvy podľa Volodina najprv posúdia členovia zahraničného výboru Štátnej dumy.

Rusko a Nórsko, dvaja kľúčoví hráči v arktickom regióne, kde sú bohaté ložiská nerastných surovín, uzavreli v roku 2010 dohodu o vymedzení svojich námorných hraníc v Barentsovom mori a Severnom ľadovom oceáne, čím ukončili spor trvajúci 40 rokov.

Táto dohoda, ratifikovaná v roku 2011, bola vnímaná ako príležitosť na nový začiatok vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Ich vzťahy sa však odvtedy veľmi vyostrili, najmä kvôli vojne, ktorú Moskva vedie na Ukrajine.

V tejto súvislosti Rusko obvinilo Oslo, že koncom júna zabránilo tomu, aby cez nórske územie tranzitoval náklad určený na zásobovanie ruských baníkov na nórskom arktickom súostroví Svalbard. V reakcii na tieto údajné reštrikcie Rusko pohrozilo Nórsku odvetou.

Nórsko sa bránilo ubezpečením, že neporušuje žiadnu dohodu, pričom tiež argumentovalo, že Moskva môže zásobovať ruskú komunitu žijúcu na Svalbarde aj inými spôsobmi.

Volodin svojím postojom k problému podporil komunistického poslanca Michaila Matvejeva, ktorý uviedol, že v roku 2010 Rusko „odstúpilo Nórsku 175.000 km2 Barentsovho mora“. „Dnes Nórsko bráni dodávkam potravín a nákladu na Špicbergy,“ uviedla Štátna duma vo vyhlásení, v ktorom citovala Matvejeva.

Minulý týždeň si ruské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo nórskeho charge d’affaires a obvinilo Oslo z blokovania prístupu na súostrovie Špicbergy, pričom pohrozilo odvetnými opatreniami.

Nórske ministerstvo zahraničných vecí v utorok zdôraznilo, že Oslo a Rusko majú „spoločný záujem“ na zachovaní dohody z roku 2010.

„Dohoda o delimitácii neobsahuje doložku o vypovedaní. Je bežnou praxou, že tento typ dohody o určení hraníc platí na dobu neurčitú,“ uviedla pre agentúru AFP prostredníctvom e-mailu riaditeľka komunikácie nórskeho ministerstva zahraničných vecí Ane Haavardsdatter Lundeová.

„Predpokladáme, že Rusko to rešpektuje,“ dodala.

Nórsko má nad Svalbardom zvrchovanosť, ale umožňuje občanom viac ako 40 krajín, aby potenciálne rozsiahle zdroje ostrovov využívali, pričom za rovnakých podmienok.

Moskva už dlhší čas chce mať na tomto súostroví väčší vplyv a a trvá aj na tom, aby sa nazývalo Špicbergy, a nie po nórsky – Svalbard.

Po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári vyslal jednotky ruskej armády na útok proti Ukrajine, Západ zasiahol Rusko niekoľkými kolami bezprecedentných sankcií.

Nórsko minulý týždeň oznámilo, že Ukrajine poskytne pomoc vo výške takmer miliardy eur.

Zdroj: trend.sk / pravda.sk

Komentáře

ZANECHTE ODPOVĚĎ