Hodinky sú výsledkom ľudskej potreby merať čas. V minulosti sa ľudia snažili merať čas podľa opakujúcich sa javov, preto sa uchýlili k meraniu času podľa časti dňa, noci a ročných období. Niektoré z najstarších príkladov merania času predstavujú slnečné hodiny. Tento nástroj na ukazovanie času bol založený na pohybe slnka a stĺpu, ktorý vrhal tieň. Neukazovali ani hodiny, ani minúty a ani sekundy. Ukazovali len časti dňa. Egypťania v tom istom čase vyvinuli nástroj na meranie času pomocou vody. Nádoby boli napĺňané prúdom vody, ktorý sa nemenil, takže sa zvýšila presnosť merania. Boli to však skôr stopky ako dlhodobé ukazovatele času. Stali sa však významným míľnikom v meraní času. Najväčší rozmach v meraní času bol v období renesancie. V 15. storočí vznikla myšlienka hlavnej pružinky, ktorá uchovávala energiu na chod hodín. To umožnilo vytvárať menšie strojčeky v hodinách.